Namiesto toho, aby sa postavenie párov rovnakého pohlavia zrovnoprávnilo, táto vládna garnitúra ich v spoločnosti ešte viac stigmatizuje. A nedajme sa oklamať, všetky prospešné veci ako právo dediť, oboznamovanie sa o zdravotnom stave partnera, vzájomné zastupovanie, opatrovníctvo či poručníctvo detí zosnulého, nezavádza vláda predloženou úpravou dobrovoľne, ale pod tlakom. Nielen v Európe, ale v celom svete patríme medzi posledné krajiny, ktoré nemajú právne vyriešené vzťahy párov rovnakého pohlavia (o sobášoch aj v oveľa konzervatívnejších krajinách zatiaľ pomlčíme). Ani teraz nevieme, koľko z vyše tridsať situácií vlastne Karasova úprava rieši. Na to je potrebná podrobnejšia analýza.
Lenže neviňme iba ministra Karasa. Ten je iba vykonávateľom zadania. Hlavnými aktérmi sú Igor Matovič, Eduard Heger a Boris Kollár (minister spravodlivosti je nominant Sme rodina). Aby čoraz bigotnejší líder OĽaNO so svojou družinou pristúpil na akýkoľvek kompromis, tak sa v právnej úprave taktne vynecháva komunita LGBTI+ a partnerstvo a hovorí sa o riešení životných situácií nezosobášených párov a ponižujúco o dôverníkoch.
Dobre, u Matoviča to ani neprekvapuje. Tento prístup zaráža skôr u Hegera, Naďa či Budaja, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že sú klasickí európski pravicoví politici, pritom kultúrne štandardy a zmýšľanie umiernených kresťanských konzervatívcov v krajinách EÚ sú im cudzie. Kde vlastne premiér Heger stále mentálne trčí?