Dnešné politické dianie nám opäť ukazuje, ako naša spoločnosť a najmä politické elity nedokážu viesť nielenže zmysluplnú, ale vlastne žiadnu verejnú diskusiu ani o tých najdôležitejších otázkach verejného záujmu.
Všetci sa oháňajú demokraciou a jej hodnotami, no práve tí najhlasnejší za to skrývajú vlastný politický kalkul. Na tom, aké praktiky sú už za hranicou, zhody niet. Verejnosť sa v tom celom potom, pochopiteľne, stráca a prestáva dôverovať v to, že zástupcovia ľudu sú schopní predvídateľne a zrozumiteľne nakladať so svojím mandátom. Aby sme to teda rozplietli, musíme rozdeliť súčasný politický diskurz do viacerých rovín. Primárne ide o otázku skracovania volebného obdobia prostredníctvom referenda a potom o problematiku volebného systému.
Slovensko je o kus bližšie k vydýchnutiu si. Vzhľadom na pretrvávajúce a zanedbávané systémové problémy to však je len irelevantný „time-out” v neustálom prešľapovaní z blata do kaluže.
Treťou rovinou, ktorá neraz prebíja ostatné, je stanovenie termínu predčasných volieb. Vo svojej podstate je však najmenej relevantná. Dohoda na septembrovom termíne je politickým rozhodnutím, ktoré pramení zo snahy získať viac finančných prostriedkov na kampaň zo štátnej kasy. Časové hľadisko tiež hrá veľkú rolu, keďže triesky súčasnej koalície potrebujú čas na rozbehnutie staronových politických projektov. Ich rozhodnutie je však značným politickým riskom, keďže predlžovaním agónie odvolanej vlády sa zvyšuje aj pravdepodobnosť narastajúcej nespokojnosti časti spoločnosti s ich prístupom k verejnej moci.
Otázka skracovania volebného obdobia referendom na tom nie je o nič lepšie. Zatiaľ čo exkoaličníci túto možnosť zmietli zo stola, opozícia v podobe Hlasu a Smeru hovorí, že politici koalície sú proti demokracii a boja sa voličov. Je to však demagógia. V európskom priestore by sme našli azda dva štáty spomedzi vyspelých demokracií, ktoré túto možnosť pripúšťajú. Znamená to teda, že všetky ostatné demokracie sú nedemokratické? Asi len ťažko. V skutočnosti však ide o pokračovanie mobilizácie opozičných voličov prostredníctvom populistických poslaní.
Ako to už však býva zvykom, to najpodstatnejšie sa len nesie v závese demagogických naratívov. Tým je teraz otázka nastavenia volebného systému. Schválený pozmeňovací návrh Márie Kolíkovej totiž reflektuje na Matovičove požiadavky zabetónovať súčasný pomerný volebný systém s jedným volebným obvodom do ústavy.
Na túto problematiku existuje viacero pohľadov, jednoznačný konsenzus o najvhodnejšom riešení v kontexte slovenskej spoločnosti neexistuje ani na akademickej úrovni. O to viac je však dôležité, aby na takú závažnú tému prebiehala široká spoločenská a odborná diskusia. To, čo v stredu schválili mávnutím ruky totiž bude súčasťou nášho politického systému na azda aj desaťročia dopredu. Preto je katastrofou, ak takéto závažné zmeny prebiehajú v podstate bez diskusie, s vopred stanoveným výsledkom na základe politických vyjednávaní a vydieraní.
Slovensko je o kus bližšie k vydýchnutiu si. Vzhľadom na pretrvávajúce a zanedbávané systémové problémy to však je len irelevantný „time-out” v neustálom prešľapovaní z blata do kaluže.