Diskusie o kolektívnej zodpovednosti ruských umelcov a športovcov po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu už máme za sebou. Jednotlivec nemôže byť v zahraničí trestaný za konanie vlády krajiny, ktorej je občanom a veľakrát aj obeťou. Pokiaľ ide o hokejistov zarábajúcich si individuálne v USA, alebo o tenistov a tenistky na medzinárodných turnajoch, je to v poriadku. Ak však ide o kolektívne športy či reprezentáciu krajiny na majstrovstvách Európy a sveta, je to inak.
Nie, nemôžeme haniť ruských športovcov či umelcov za to, že verejne neprotestujú proti Putinovmu režimu alebo neodsudzujú vojenské zverstvá na Ukrajine. Rusko totiž nie je demokracia, ale diktatúra. A v nej má akokoľvek slávny športovec či umelec nulový vplyv na rozhodovanie politikov. Ak by sa aj vzopreli režimu a zostali v zahraničí, režim ublíži ich rodine.
Hnev ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý chce zabrániť účasti športovcov Ruskej federácie na olympiáde, je oprávnený a pochopiteľný. Kremeľ brutálne bombarduje, zrovnáva jeho domovinu so zemou a zabíja nevinných ľudí. Ktorý prezident postihnutej krajiny by neprotestoval?
MOV to nemá preto ľahké. Kompromisný návrh, že by sa športovci z Ruska mohli olympiády zúčastniť ako neutrálni, teda ako jednotlivci bez identifikačných znakov svojej krajiny, sa zdá byť rozumným východiskovým bodom.
Treba ho ešte doplniť. Športovci, ktorí verejne podporili inváziu na Ukrajinu, alebo sú členmi armádnych a štátnych klubov – a teda aj tvárami režimu – by v žiadnom prípade nemali byť na olympiádu pripustení.