Pre kontext, poslanec Tomáš Valášek (PS) navrhol zmenu časti zákona o obecnom zriadení, podľa ktorej by sa mali aj existujúce ulice nesúce mená predstaviteľov Slovenského štátu premenovať.
Výsledkom však bolo, že návrh podporilo len 32 zo 128 prítomných poslancov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že šlo len o výsledok politických mechaník, keď poslanci zo zásady nepodporujú opozičné návrhy. Parlamentná rozprava však ukázala, že ľudácky duch žije nielen vo varínskom zastupiteľstve, ale aj v Národnej rade.
To, že takýto návrh vnímajú naši parlamentní neonacisti z Republiky ako pošliapanie našej identity a „odporný a krutý útok proti občanom”, azda nikoho príliš neprekvapuje. To, či tak vnímali aj ich vlastné oslavy SNP, sa už asi nedozvieme.
Proti návrhu však nevystupovali len neonacisti z Republiky či „tvrdí kresťania” od Kuffu, ale aj Romana Tabák (Sme rodina) či Milan Kuriak (OĽaNO). Zatiaľ čo Tabák argumentovala len stroho, že ako členka Matice slovenskej to nepodporí (nech to znamená čokoľvek), Kuriak zas hovoril o tom, ako si progresívci hľadajú zámienku na to, aby „segregovali a zapríčinili, aby sa rušili názvy ulíc, námestí ľudí, ktorí v histórii Slovenska urobili obrovský kus práce pre ľudí, pre národ”.
Čítajte viac Poslancom Tisova ulica neprekáža. Obciam pri názvoch nechali voľné ruky
Je tragédiou, že takmer po storočí od slovenského kolaborovania s Hitlerom sa stále nájdu poslanci, ktorí aktívne obhajujú zločiny Tisovho režimu proti vlastným obyvateľom a zamieňajú ich za „kus dobrej roboty pre národ”.
Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na to, aby si ju zopakoval. A vidíme to vlastne už aj dnes, keď zväčša z tých istých úst sa valí velebenie našej fašistickej histórie a zároveň uznávanie Putinovej fiktívnej „denacifikácie” Ukrajiny. Očakávať konzistentnosť našich neoľudákov azda nemožno. Smutné však je, že nemálo z nás im tieto bludy stále zobe z ruky.