Pridajú sa ďalší? To sa nedá vylúčiť. S veľkou pravdepodobnosťou sa v najbližšej budúcnosti dočkáme ešte nejedného prekvapenia. Ďalšieho matadora Ivana Mikloša ako novú tvár Modrej koalície zatiaľ vylúčil Dzurinda.
Že návrat už dávno odpísaného a často zabudnutého politika s množstvom hriechov nemusí byť vopred stratená vec, nám exemplárne ukázal Robert Fico. Po neúspešných voľbách v roku 2020 bol odhodlaný odísť do politického dôchodku a užívať si zaslúžený odpočinok v smeráckej akadémii ako „otec strany“ bdejúci nad vývojom svojho dieťaťa.
Po tom, čo Peter Pellegrini stranu opustil a Smer sa prepadol hlboko pod desať percent, predsedovi strany neostalo nič iné, ako zatrúbiť do útoku. Primali ho k tomu aj stále nové kauzy a obvinenia zo strany polície valiace sa na nominantov a politikov Smeru, Fica a Kaliňáka zvlášť, z doby dvanásťročného vládnutia tejto strany. A aj s pomocou rôznych nevyberaných praktík a vedomého rozoštvávania spoločnosti sa Ficovi, často za asistencie už „nezávislého“ advokáta Kaliňáka, podarilo Smer navrátiť na trajektóriu rastu a dnes opäť atakuje v prieskumoch prvé miesto medzi politickými stranami. Pokiaľ sa Ficovi staré hriechy prepiekli, sympatizanti stratili pamäť, prečo by sa to nemohlo opakovať pri Dzurindovi, Kaliňákovi, prípadne Miklošovi a iných?
Poučenie je len jedno. Nikdy nikoho neodpisujme. Politika a moc sú až príliš veľké lákadlá, aby tí, ktorí k nim pričuchli, aj po rokoch nesnívali o návrate.
Ficovi sa rehabilitácia podarila aj preto, že doba a spoločnosť sa zmenili. Pandémia, vojna na Ukrajine, ekonomická kríza, inflácia, vysoké ceny energií, chaotické a amatérske vládnutie štvorkoalície, Igor Matovič sám osebe, to poprevracalo všetko naruby. Na politiku a spoločnosť sa už nemožno pozerať starými okuliarmi. Mnohé veci sú zrelativizované – aj keby nemali!
Kto je šokovaný a pobúrený, tak iba z neznalosti a krátkej demokratickej skúsenosti Slovenska. Vo svete sa vrátilo už veľa politikov, ktorí boli donútení odísť alebo zavesili vrcholovú politiku na klinec. Miloš Zeman sa po desiatich rokoch „abstinencie“ stal hlavou štátu. V Poľsku sa o návrat pokúša navrátilec z Bruselu, expremiér Donald Tusk. V Maďarsku sa dokázal vrátiť Viktor Orbán. V Slovinsku Janez Janša. A veľké osobnosti ako Joe Biden, Winston Churchill, Charles de Gaulle či Francois Mitterrand netreba ani pripomínať. A v určitej forme sa vrátil aj Vladimír Mečiar.
Politici sa z „dôchodku“ vracajú aj preto, že súčasná generácia politikov zlyháva. Chýbajú osobnosti, potenciálni adepti sa do politiky opradenej špinavosťami a rozpitvávaním súkromného života až na dreň príliš nehrnú. Oprávnene. V zúfalosti a beznádeji ľudia siahnu po komkoľvek.
Poučenie je len jedno. Nikdy nikoho neodpisujme. Politika a moc sú až príliš veľké lákadlá, aby tí, ktorí k nim pričuchli, aj po rokoch nesnívali o návrate. Aj tí, ktorí sú dnes zrelí na uterák. Pokiaľ to doba a dejiny iba trochu umožnia, budú žiadať o rehabilitáciu. Fico a Dzurinda sú iba prvými lastovičkami.