Dôležitú zmenu, ktorá ovplyvní život mnohých ľudí, dokonca ani nenavrhuje vláda, no prichádza z poslaneckých lavíc. Požadovať od tejto koalície dodržiavanie štandardných demokratických zvyklostí by už asi bolo veľa. Najmä v čase, keď tu máme vládu bez dôvery a riadenie štátu do rúk preberajú snaživí poslanci, ktorí sa chcú pred voľbami zaliečať svojim voličom. Prečo si z Národnej rady neurobiť arénu populistických opatrení?
Načo tu máme odborníkov na ministerstvách, keď ďalekosiahle dosahy takého dôležitého opatrenia, ako je zákaz nedeľného predaja, dokáže posúdiť niekoľko „laických“ poslancov so svojimi asistentmi? Chýba diskusia sociálnych partnerov, pripomienkové konanie, poctivé posúdenie dôsledkov na podnikateľský sektor, verejné financie a zamestnancov. Narýchlo „zbúchaná“ odborná debata vo verejnom priestore nepostačuje. Argumenty sú šité príliš horúcou ihlou.
Časť z nich – zvlášť tie základné – nemáme ani vyjasnenú. V ktorých krajinách EÚ platí zákaz nedeľného predaja a v ktorých je obmedzený? Koľko zamestnancov pracuje v nedeľu a koľko z nich v maloobchode? Už len pri tomto argumente je v dôvodovej správe k zákonu uvedený starý a nepravdivý údaj z roku 2014. To všetko malo byť vopred vyjasnené, vydiskutované a ako na tanieri predložené verejnosti.
Oproti takému Nemecku a Francúzsku, kde pomaly na každom rohu existujú rôzne malé obchodíky, je tu jeden zásadný rozdiel. Na Slovensku malé predajne takmer vymizli, žezlo pevne držia v rukách reťazce.
Neexistujú ani poriadne prieskumy verejnej mienky so serióznymi, nie manipulatívnymi otázkami. Ide predsa o nás všetkých, nielen o podnikateľov a zamestnancov. Lebo inak by sme sa museli pýtať, či nezatvoriť aj reštaurácie, kiná, múzeá, wellnesscentrá a športoviská.
Aj hlavný argument konzervatívnych poslancov o „utužení“ rodiny je veľmi zavádzajúci a sporný. Mnoho predavačiek a predavačov je slobodných, veľa z nich chce štedrými nedeľnými príplatkami pomôcť do rodinného rozpočtu. A opačne: veľa rodín chodí spoločne na týždenné nákupy práve v nedeľu, lebo počas týždňa proste nemajú čas. Aj o tom je totiž pracovná vyťaženosť na Slovensku. To by si odbory tiež mali uvedomiť.
Navyše, oproti takému Nemecku a Francúzsku, kde pomaly na každom rohu existujú rôzne malé obchodíky, je tu jeden zásadný rozdiel. Na Slovensku malé predajne takmer vymizli, žezlo pevne držia v rukách reťazce. Časť „večierok“ stále existuje. Ale budú môcť mať otvorené v nedeľu?
Hodil by sa nejaký kompromis, ale žiadny dobrý nie je poruke. S jedným prišiel Igor Matovič. Podľa neho by v nedeľu boli obchody otvorené od štvrtej odpoludnia. Čo by sa tým vyriešilo? To, že obchody by boli otvorené aspoň počas niektorých sviatkov a predvianočných nedieľ, je minimálna požiadavka.
Známe porekadlo hovorí: dvakrát meraj a raz rež. V tomto prípade to platí dvojnásobne. Inak sa to skončí ako v Maďarsku, kde po roku zákazu obchody opäť otvorili. To však už súčasných poslancov trápiť nebude.