Finálnu podobu návrhu síce nepoznáme, no medializované informácie nám naznačujú, že naše trestné právo je na ceste k civilizovanejšej verzii. Dnes je totiž nadmieru prísne. Namieste sú však aj pochybnosti. Ako totiž často býva zvykom, diabol býva skrytý v detailoch.
Pozitívnou správou je posun vo filozofii trestania smerom k restoratívnej spravodlivosti. Teda takej, ktorá sa viac sústredí na nápravu negatívneho stavu, než len na ukojenie krvavých očí verejnosti. Tento posun badať nielen pri znižovaní niektorých trestných sadzieb, ale napríklad aj pri rozšírení možností ukladať alternatívne tresty. Novela by mala obsahovať taxatívne vymedzenie (určenie konkrétnych trestných činov), pri ktorých je súd povinný skúmať, či nie je namieste uložiť alternatívny trest (trest povinnej práce, peňažný trest, atď…).
Problém nie je v tom, že by mafia bielych golierov dostávala privysoké tresty, ale v tom, že sa ich prípady ani len nedostávajú pred súd. Kameň úrazu leží v procesných pravidlách, ktorý dáva priveľkú moc jednému človeku na správnom mieste.
V súvislosti s novelou sa ozývajú aj kritické hlasy, ktoré varujú, že pri niektorých ekonomických trestných činoch je dolná sadzba trestu odňatia slobody prinízka. V kontexte boja proti korupcii je to však len detail. Problém totiž nie je ani tak v tom, že by mafia bielych golierov dostávala privysoké tresty, ale v tom, že sa ich prípady ani len nedostávajú pred súd. Kameň úrazu tak leží v procesných pravidlách (nie v Trestnom zákone), ktorý dáva priveľkú moc jednému človeku na správnom mieste.
V každom prípade je na novele sympatický najmä doterajší proces jej tvorby, ktorý zapájal všetky zainteresované strany z rôznych oblastí právnického života. Okrem toho sama exministerka spravodlivosti Mária Kolíková komunikovala, že novela nadväzuje na jej prácu. To sa v dnešných časoch nadužívania prílepkov, nezmyselne skrátených legislatívnych konaní a narýchlo podaných poslaneckých návrhov tak často nevidí.
To, že výsledok dlhodobej práce a rokovaní sa prejaví aj v schválenej verzii, však nie je vôbec isté. Návrh novely bude ešte len putovať na vládu, potom do parlamentu. Príležitostí na účelové zmeny je tak viac ako požehnane. Rovnako, ako aj „dravcov” číhajúcich na zobchodovanie svojho hlasu za zmenu v ich záujme.
Súčasná atmosféra v Národnej rade, kde v plnom prúde prebiehajú preteky v populizme, môže teda ešte veľa vecí zmeniť. Nehovoriac o tom, že podpora novely zo strany poslancov nie je dnes vôbec istá. Minister tak bude pri hľadaní podpory novely čeliť tlakom rôznych partikulárnych a postranných záujmov. Bolo by preto namieste vopred jasne povedať, kde nie je priestor na ústupky, ktoré by mohli podkopať zmysel celej reformy.
Slovenské trestné právo je súce na zmenu. Je dobrou správou, že sa k takémuto kroku odhodlal minister bez straníckeho krytia. Rovnako aj to, že dokázal pokračovať v práci svojej predchodkyne a zároveň brať do úvahy pohľady a záujmy širšej právnickej obce. Nasledujúce obdobie však bude testom jeho politického výtlaku pri presadzovaní tohto molocha v parlamente. Nič nám totiž negarantuje, že sa z toho nakoniec nestane akýsi preformátovaný mačkopes. Dúfajme, že nakoniec nebudeme počuť slovenský evergreen „mysleli sme to dobre, ale dopadlo to tak ako vždy”.