Zmysel demokracie vychádza z predpokladu, že ľudia sú racionálne a slobodne zmýšľajúci jedinci, ktorí dokážu najlepšie vyhodnotiť, čo je v ich záujme. Problém je, že omnoho viac nás ovplyvňujú emócie. Ako napríklad hnev, strach či znechutenie. Túto skutočnosť dobre poznajú kampaňoví stratégovia naprieč celým svetom. Cielene mieria na naše slabé stránky a zneužívaním emócií sa usilujú o našu pozornosť a náklonnosť.
Či už je to strašenie utečencami, akousi LGBTI+ ideológiou, či zaťahovaním do vojny – cieľ je ten istý. Vyvolať v nás pocit znechutenia a ohrozenia. Z toho potom pramení potreba prikloniť sa k záchrancovi národa a spasiteľovi, ktorý nás vykúpi z nášho nepohodlia.
Dnes sa táto stratégia zhmotňuje v strašení zatiahnutím slovenských občanov do vojny na Ukrajine. Po novom s tým prišiel Ficov Smer (Moskva), ktorý šíri stokrát vyvrátené dezinformácie o chystanej mobilizácii slovenských junákov do vojny. To, že táto správa sa valí len z Putinovi naklonených „médií" a bola opakovane vyvrátená úradmi, ho však vôbec nezaujíma. Dôležitejšie je totiž, ako sa veci javia, než aké v skutočnosti sú. A, samozrejme, chuť po moci.
Stratégiu strašenia zatiahnutím do vojny využíval aj Andrej Babiš vo svojej snahe dostať sa na Pražský hrad. Českú republiku polepil bilbordmi s nápismi “Nezavleču Česko do války". Česi však majú to šťastie, že sú voči takýmto typom demagógií o niečo imúnnejší než my. Uvedomovali si to aj kandidáti, ktorí sa v debatách pretekali v obviňovaní, kto je viac proruský.
My však žijeme v spoločnosti, ktorá je v značnej miere opantaná fikciami a aurou Putinovho režimu. Predpokladať tak, že to rovnako nebude také efektívne aj u nás je len zbožným prianím. Pokojne to môže potom vyzerať aj tak, že kandidáti sa budú predbiehať v tom, kto je viac proti (skazenému) Západu.
Demokracia je diskusia a názorová pluralita je nevyhnutným predpokladom na jej zdravé fungovanie. Drukovaním posolstvám režimu, ktorý tieto hodnoty popiera, sa však tomu len vzďaľujeme.
Nastávajúce voľby budú o civilizačnom smerovaní Slovenska. Budeme rozhodovať o tom, či chceme byť pevnou súčasťou demokratického a slobodného sveta, alebo či sa staneme kremeľským trójskym koňom v EÚ.
Napriek tomu, že si naši samozvaní demokrati uvedomujú závažnosť situácie, v ktorej sme sa ocitli, robia všetko proti tomu, aby ju zmysluplne riešili. Radšej sa predbiehajú v zakladaní nových projektov, v populizme na pôde Národnej rady schvaľovaním obedov zadarmo či v riešení vedľajších tém, akou je zákaz nedeľného predaja. K tomu všetkému sa sa nás snažia presvedčiť, že najväčším problémom sú kultúrne vojny medzi konzervatívcami a liberálmi.
Demokracia je diskusia a názorová pluralita je nevyhnutným predpokladom na jej zdravé fungovanie. Drukovaním posolstvám režimu, ktorý tieto hodnoty popiera, sa však od toho len vzďaľujeme. V digitálnej ére sociálnych sietí a nesmiernej efektivity šírenia dezinformácií sa demokracia otriasa v základoch. Je na nás všetkých, aby sa pod vplyvom horúcich hláv nezrútila ako domček karát.