To, že na tento krok prezidentku vyzýva už aj opozičný Hlas a Smer, je prinajmenšom divné a krátkozraké. Podľa ich argumentácie bude lepšie, ak tam bude úradnícka vláda než súčasní neboráci. Napriek tomu že takúto vládu by iste nepodporili. Očakávať, že nové mená budú výsledkom dohody „všetkých relevantných aktérov" je zas rovnako naivné, ako čakať, že z OĽaNO sa zrazu stane štandardná strana. Odhliadnuc od absurdnosti tohto postoja je otázkou, či by bolo lepšie, ak by prezidentka takýmto krokom dotlačila Sulíka s Matovičom do podpory júnových volieb.
V skratke nebude, pretože problém nie je vo vláde. Hlavný motor chaosu tkvie v parlamente a poslancoch, ktorí predkladajú nesystematické, prílepkové a neprediskutované návrhy s drastickým vplyvom na štátnu kasu. Eduard Heger zároveň opakovane signalizuje, že je voči vyčíňaniu Matovičovho krídla bezmocný. Problém je tak v Národnej rade, z ktorej sa stáva aréna partikulárnych záujmov a prihrievania si vlastnej polievočky.
Akákoľvek vláda by nemala byť len obyčajným prostriedkom politického tlaku a rukojemníkom politických vydieraní. A ak by sme sa aj zhodli, že mala, nič nám negarantuje, že sa dopracujeme k účelu (skoršie voľby), ktorý sa týmto sleduje.
Myslieť si, že vymenovaním úradníckej vlády sa niečo isto zmení, je tak trochu naivné. Takéto politické rozhodnutie by totiž stálo len na verejných vyjadreniach Igora Matoviča a Richarda Sulíka, že podporia júnový termín, ak vznikne úradnícka vláda. Obaja však za posledné obdobie zmenili názor toľkokrát, že myslieť si, že tentoraz to bude inak, je nezodpovedné. V skutočnosti ich totiž nič formálne netlačí k tomu, aby podporili skoršie voľby, ak prezidentka vymenuje úradnícku vládu.
Predstavme si len hypotetický scenár, že prezidentka vymenuje vládu úradníkov. V parlamente však nezíska dôveru a OĽaNO so SaS zároveň nepodporia skorší termín volieb, pretože im jednoducho nevyhovuje. Takáto vláda by tak nemala legitimitu, politický výtlak a po celý čas by bola terčom zo všetkých strán s cieľom diskreditovať prezidentku. Nehovoriac o tom, že napríklad z pohľadu Richarda Sulíka to v podstate nič nemení, keďže nemá slovo a ministrov ani v súčasnej odvolanej vláde.
Parlament by tak ďalej pokračoval vo svojom populistickom festivale a úradnícka vláda by tu bola len na to, aby ich plody pretavovala do praxe a zároveň nechala do seba kopať zo všetkých strán.
Do takéhoto risku by šiel len blázon a je preto pochopiteľné, že sa prezidentka do toho nehrnie. Prebrala by totiž plnú zodpovednosť za vládu, ktorá aj tak nič nezmôže. Okrem toho by to bol výsmech všetkým odborníkom, ktorí by boli jej súčasťou, a tak sa aj ťažko nájde niekto, kto by sa na tomto cirkuse chcel podieľať.
Akákoľvek vláda by nemala byť len obyčajným prostriedkom politického tlaku a rukojemníkom politických vydieraní. A ak by sme sa aj zhodli, že mala, nič nám negarantuje, že sa dopracujeme k účelu (skoršie voľby), ktorý sa týmto sleduje. Toto dobre vie aj Fico s Pellegrinim, ktorí napriek tomu so svojimi kolegami predostierajú verejnosti, že toto je tá jediná a správna cesta. V konečnom dôsledku však len sami prispievajú k prehlbovaniu krízy, do ktorej nás dostal Matovič so Sulíkom.