Pozoruhodný posun nastal v strane Dobrá voľba. Ide síce o marginálnu stranu, no v predošlých voľbách získala tesne vyše troch percent. To znamená, že so štátnym príspevkom má na rozdiel od iných silnejšiu vyjednávaciu pozíciu.
Napriek tomu dochádzka k rozkolu. Zo strany odchádza Alojz Hlina s jeho platformou Umiernení – nepáči sa mu rozhodnutie predsedníctva o snahe rokovať s Hlasom o spájaní. Napriek tomu, že Hlas deklaruje, že pôjde do volieb samostatne.
Aktuálny predseda strany Rado Baťo však hovorí, že nič nie je rozhodnuté a tlmočí frustráciu predsedníctva z toho, „ako sa veci nehýbu”. Strana rokovala o spájaní s Dzurindovou a Kollárovou Modrou koalíciou, no Baťove vyjadrenia ukazujú, že sa to nejakým zásadným spôsobom neposunulo vpred. Aj to nám umožňuje nazrieť do zákulisia spájania stredopravých síl, ktoré zjavne nejde podľa plánov.
Napriek tomu, že ekonomická kríza si vyžaduje diskusiu o riešeniach v kontexte ľavo-pravého štiepenia, do popredia sa dostávajú otázky súvisiace s civilizačným smerovaním republiky.
Na jednej strane sa buduje Modrá koalícia (na papieri). Na druhej strane sa o niečo snažíaj odvolaný premiér Eduard Heger s Jaroslavom Naďom. Okrem toho sú tu (zatiaľ) samostatní hráči zo súdka politického planktónu ako napríklad Remišovej „zaľudia“, Demokratická strana generála Pavla Macka, Nicholsonovej Jablko či Robert Mistrík.
To, že sa veci zatiaľ príliš nehýbu, je najmä dôsledkom toho, že ide o rôznorodý súbor (miestami až príliš) ambicióznych osobností a vzťahov poznačených personálnymi animozitami. Ak by sa ich aj podarilo dať všetkých pod jednu strechu, nič nezaručuje stabilitu takéhoto zoskupenia. Dôvera v to, že sa to celé nezosype ako domček z karát pri prvých otrasoch, sa totiž buduje časom a odolnosťou pri zdolávaní prekážok.
Vzhľadom na to, že voľby budú zrejme až v septembri, majú strany čas na podanie kandidátok do začiatku leta. Môže sa tak zdať, že času je viac ako dosť. V skutočnosti už včera bolo neskoro a každý deň odďaľovania znižuje dôveru v akýsi stredopravý projekt. S narýchlo poskladanými stranami pred voľbami má Slovensko negatívnych skúseností viac ako dosť.
Pokojne sa tak môže stať, že nakoniec bude kandidátky podávať viac ako päť zoskupení zápasiacich o toho istého voliča. Vzájomným vyciciavaním sa tak dosiahnu potom len to, že desaťtisíce občanov ostanú bez politickej reprezentácie. A to nesvedčí žiadnej demokracii, najmä ak to spôsobia strany presadzujúce demokratické hodnoty.
Súčasná kríza demokracie sa neprejavuje len v nefunkčnosti politických strán, ale aj v prekreslení štiepiacich línií. Napriek tomu, že ekonomická kríza si vyžaduje diskusiu o riešeniach v kontexte ľavo-pravého štiepenia, do popredia sa dostávajú otázky súvisiace s civilizačným smerovaním republiky. V tomto svetle sa žabomyšie „naťahovačky” proeuópskych síl zdajú absurdné. Stagnácie pri rokovaniach aktérov, ktorí si uvedomujú túto perspektívu, naznačujú len to, že za presadzované ideály skrývajú len vlastnú chuť po moci.