Potravinová inflácia, ktorá priniesla medziročne takmer 30-percentné zdraženie jedla, žičí akciám na základné potraviny ako nikdy predtým. Najnovšie hitom sa stalo maslo. Niet siete, ktorá by neznížila jeho cenu. Tak ako dnes čarujú reťazce s cenou masla, omamovali a opíjali pred rokmi cenou rožkov. Tie dnes stoja 13–14 centov, v ére 6-centových rožkov však veľké siete lákali ľudí na pár dní do svojich obchodov na rožky nie 5-, ale 4-centové.
Možno nie je ďaleko deň, keď rolu masla prevezmú opäť rožky, pretože cena pšenice sa zosunula na predvojnovú úroveň. Obchod sa štylizuje do role záchrancu bežných smrteľníkov, ktorým prináša ceny uľahčujúce neznesiteľnosť bytia. V skutočnosti obchod majstrovským spôsobom zvláda všetky vzopätia a pády cien na to, aby prihnal k svojim pultom čo najviac zákazníkov. Motívom je položiť na lopatky konkurenčný reťazec.
Ľudia na cenové zľavy reagujú viac než pozitívne. No nekúpte maslo, keď znížia cenu o 50 percent! Pravdaže, nie všetci zákazníci sú rovnakí, pre skupinu náročnejších, čo majú plnú peňaženku, je v ponuke maslo s vysokou cenou. Na štvrtke so 4 eurami má mať vraj obchod maržu 60 percent, ale ešte aj na masle so zľavou si trhne 1, 2, 3 percentíčka…
Bez obchodov by moderná spoločnosť nevedela existovať. Málokto tak ovplyvňuje správanie výrobcov a spotrebiteľov ako obchod. Predaj v zľave zrodili prebytky. Samo Slovensko veľa prebytkov nemá. Pochádzajú z cudziny a deformujú domáce výrobné prostredie. Maslo je toho ukážkou.