Víťazný február a naši dnešní „osloboditelia“

Tak trochu v tieni aktuálnej vojny na Ukrajine zostalo výročie „Víťazného februára“. Hoci tieto dve udalosti od seba delí 75 rokov, majú viacero spoločných čŕt. Aj teraz, aj vtedy sa rozhodovalo o tom, akou cestou sa vyberieme, aj teraz, aj vtedy sa zjavovali falošní proroci sľubujúci spásu.

26.02.2023 19:00
debata (87)

Malo by byť pre nás veľkým varovaním, že totalitnú moc je možné nastoliť nekrvavo a dokonca za podpory väčšiny obyvateľstva. Tvrdiť, že totalitný režim nám nainštalovali Sovieti, by bolo príliš zjednodušujúce. A zároveň je to zbavovanie sa zodpovednosti za vlastné zlyhanie. Zorin a ďalšie stovky sovietskych emisárov, ktorí pred februárom 1948 operovali na našom území, nepochybne „pomohli“ veci urýchliť (lebo Československo bolo poslednou krajinou sovietskej sféry, kde komunisti nevládli). No bez toho, aby bola pripravená domáca pôda, by semeno komunizmu u nás tak rýchlo nevzklíčilo.

Hoci vo voľbách v máji r. 1946 na Slovensku s výraznou prevahou zvíťazila Demokratická strana (získala 62 %), v celom Československu vyhrali komunisti. KSČ volilo celkovo 37,9¤% ľudí (v Čechách – 43,3¤%, na Morave 34,5 % a na Slovensku 30,4 %).

Pod výsledok volieb sa nepochybne podpísala nepriaznivá ekonomická situácia, skutočnosť, že sme boli oslobodení Červenou armádou, ako aj silnejúci vplyv Sovietskeho zväzu v strednej Európe. Komunisti nasľubovali ľuďom hory-doly, no svoje sľuby nikdy nesplnili. A práve sociálno-ekonomické požiadavky boli pre rozhodovanie sa voličov kľúčové.

Komunisti nemuseli dobyť hrad na tankoch, ani nemuseli prijať Stalinovu ponuku, aby sovietske vojská vtrhli do Československa. Ich zámerom pomohla tzv. regulovaná demokracia nastolená prostredníctvom Národného frontu. Do kariet im hralo aj to, že demokratické strany nedôsledne reagovali na porušenie koaličných dohôd zo strany komunistov. Potom im stačilo ovládnuť kľúčové silové rezorty a cesta k moci sa im otvorila.

Hlasy požadujúce neutralitu a naše vystúpenie z EÚ sú nebezpečnou vábničkou pre sklamaných voličov. Lenže práve tí, ktorí najhlasnejšie dávajú najavo, ako veľmi im záleží na osude národa, sú v skutočnosti jeho katanmi.

Situácia krátko po vojne bola podobná tej súčasnej, keď ľudia čelia vlne zdražovania a sú rozčarovaní z politických škriepok, a o to viac sú ochotní načúvať tým, ktorí ponúkajú jednoduché riešenia.

Hlasy volajúce po mieri, ktoré jedným dychom požadujú neutralitu a naše vystúpenie z EÚ, sú nebezpečnou vábničkou pre sklamaných voličov, ktorí už neveria nikomu. Lenže práve tí, ktorí najhlasnejšie dávajú najavo, ako veľmi im záleží na osude národa, sú v skutočnosti jeho katanmi.

Rusko stále sníva svoj imperiálny sen o obnove Sovietskeho zväzu a znovuzískaní „stratených území“ v strednej a vo východnej Európe.

Na rozdiel od roku 1948 sme dnes pevnou súčasťou euroatlantických štruktúr, čo nás chráni pred agresívnymi chúťkami Moskvy. Naším najväčším nepriateľom sme si tak my sami. Súčasní quislingovia, možno čiastočne nevedome, konajú proti záujmom Slovenska.

Už sme sa raz ocitli v zlomovom bode a nasledujúcich 40 rokov sme banovali, že nám ušiel západný vlak. Bolo by pochabé, aby sme rovnakú chybu zopakovali aj druhýkrát.

© Autorské práva vyhradené

87 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine #Víťazný február #Rok vojny proti Ukrajine