Nestáva sa často, aby premiér, ktorého strana vyhrala voľby, odišiel do nového subjektu, ktorého budúcnosť je značne neistá. Aj to dokresľuje zúfalú situáciu na pravej strane politického spektra, ale predovšetkým v samotnom OĽaNO.
Treba však povedať, že Heger nemal veľmi na výber. Ak chcel politicky prežiť, musel odísť. Keďže s Matovičom už nechce nik spolupracovať, znamenalo by to koniec jeho politických ambícií. A Hegerovi sa na premiérskej stoličke zjavne zapáčilo. No nielen Heger sa nevie zmieriť s predstavou, že by o ňu prišiel. Aj Jaroslavovi Naďovi zachutila moc, a nehodlá sa jej vzdať. Preto hľadali bezpečný prístav.
Jednoznačné odmietnutie spolupráce s Hlasom môže byť spôsob, ako sa odlíšiť od ostatných a získať pravicového tvrdo antismeráckeho voliča. Lenže v situácii, keď je veľmi pravdepodobné, že bez Pellegriniho nebude možné zostaviť žiadnu ako-tak príčetnú koalíciu, je veľmi otázne, či je to strategicky správne. Keby to pomohlo prilákať pravicových voličov a urobiť z Demokratov najsilnejší pravicový subjekt, ktorý by reálne mohol konkurovať Smeru a Hlasu, tak sa to dá pochopiť. Lenže ak hegerovci horko-ťažko prelezú do parlamentu a budú chcieť byť súčasťou vládnej koalície, veľmi ťažko potom budú vysvetľovať prípadnú zmenu svojho postoja.
Apropo, „vysávanie“ voličov. Vzhľadom na ideologickú príbuznosť budú Demokrati bojovať o zhruba rovnakého voliča ako KDH a OĽaNO. Dá sa predpokladať, že ak bude Heger úspešnejší ako Majerský, tak sa môže zopakovať scenár z predchádzajúcich dvoch volieb – a KDH zostane opäť pred bránami parlamentu. To by však výrazne oslabilo šance na vytvorenie pravicovej koalície. Tento nezamýšľaný vedľajší účinok môže mať v konečnom dôsledku fatálne následky.
Ak niekto, kto tri roky podporoval chaotickú politiku Igora Matoviča, nedokáže vysvetliť, prečo odchádza a v čom sa jeho politika bude líšiť od tej predchádzajúcej, vyvoláva to pochybnosti, do akej miery jeho reči o slušnosti, morálke a hodnotách treba brať vážne.
Zaujímavé bude tiež sledovať, ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi Demokratmi a OĽaNO. Igor Matovič síce Hegerovi na facebooku zaželal veľa šťastia, môžeme však spustiť odpočítavanie, kedy prvýkrát napadne svojho bývalého straníckeho kolegu. Mimochodom, jeho „adlátus“ György Gyimesi už stihol zaútočiť na Naďa aj Káčera…
Ak chce Heger so svojou družinou robiť slušnú a proeurópsku politiku, mal by sa skôr vymedziť voči Matovičovi. Jeho tichý odchod, ktorý oznámil pred polnocou na facebooku, však naznačuje, že voči svojmu šéfovi sa nedokáže postaviť ani len v takejto rozhodujúcej chvíli.
Navyše, ak niekto, kto tri roky podporoval chaotickú politiku Igora Matoviča, nedokáže vysvetliť, prečo odchádza a v čom sa jeho politika bude líšiť od tej predchádzajúcej, vyvoláva to pochybnosti, do akej miery jeho reči o slušnosti, morálke a hodnotách treba brať vážne.