V poslednom roku čelia obyvatelia Slovenska i celej EÚ rapídnemu zvyšovaniu cien. Len málokto má však to šťastie, že by mal v zmluve klauzulu, ktorá by mu garantovala pravidelnú valorizáciu mzdy. A tak drvivá väčšina zamestnancov, napriek 15-percentnej inflácii, môže o zvyšovaní platu iba snívať. Pritom reálne mzdy poklesli najviac za posledných 22 rokov!
Preto je absurdné, ak na Slovensku platí zákon, ktorý cirkvám garantuje neustále automatické zvyšovanie príspevku, a to bez ohľadu na počet veriacich. Bolo by logické, že ak počet veriacich poklesne, tak sa zníži aj spomínaný príspevok.
Nejde ani tak o sumu 57,5 milióna eur, ktorá v štátnom rozpočte predstavuje doslova kvapku v mori, ale o princíp. Prečo majú ľudia, ktorí nie sú veriaci, prispievať na chod inštitúcie, ktorá má sama dostatočne veľký majetok, aby mohla podnikať. Len musí chcieť. Po inšpiráciu nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť do susedného Česka, kde už niekoľko rokov prebieha odluka cirkvi od štátu a čuduj sa svete: funguje to! Štát postupne znižuje príspevok na platy duchovných a majetkové vyrovnanie sa skonči v r. 2030.
Napokon aj samotný Ježiš povedal: „Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“, a tento jeho výrok samotní kresťania interpretujú ako oddelenie politiky a náboženstva. Je preto záhadou, prečo s tým má problém slovenský klérus. Odluka cirkvi od štátu by v konečnom dôsledku priniesla viac slobody a nezávislosti samotným cirkvám.