Medzinárodní inšpektori po viacerých kontrolných misiách upozorňovali, že Saddám Husajn zbrane hromadného ničenia, zvlášť chemické, nemá. Nemohol mať, pretože po operácii Púštna búrka v 90. rokoch boli pod medzinárodným dohľadom zlikvidované.
A to preto, že chemické zbrane v Hussajnových rukách znamenali akútne nebezpečenstvo. Chemický masaker Kurdov v irackom meste Hallabdža (a nielen tam) v roku 1988 šokoval celý svet.
Prečo americké a britské tajné služby neverili expertom a boli až chorobne podozrievavé, netušíme. Pravdepodobne potrebovali za každú cenu dôvod na vojnu (Cassus belli). Nešlo iba o zosadenie tyrana. Časť administratívy prezidenta Busha jr. konala aj z osobnej pomsty. Nemohla prehltnúť, že po zatlačení Hussajna z Kuvajtu (za vlády Busha str.) zostal pri moci a smial sa im do očí.
Aj dôvod zaviesť príkladnú liberálnu demokraciu na ostrove medzi islamskými teokratickými režimami, motivovaný úspechom vo východnej Európe po páde komunistických diktatúr, sa ukázal mylný. Blízky a Stredný východ je oveľa zložitejší región, náboženský fanatizmus a nevraživosť boli až príliš (latentne) zakorenené.
Tyran bol síce odstránený, ale za akú cenu? Stovky tisíc mŕtvych, neustála neistota, bombové atentáty, teroristi, pretrvávajúce násilie. A demokracia? Formálne áno, lenže krajina je v chaose, neprosperuje, korupcia prekvitá.
A nejde iba o Irak. Vojna obrátila naruby celý svet. Očividné klamstvo, za náruživého pritakávania rýchlo kvasených demokratov z postkomunistických krajín, zneuctilo západné hodnoty, demokraciu a slobodu. Západ v očiach mnohých stratil dôveru a vytvoril si zbytočne nepriateľov, ktorým čelí dodnes.