Časy, keď Mao Ce-tung hľadel na Stalina a predstaviteľov sovietskeho politbyra ako na svojich starších bratov, sú už nenávratne preč. Čína je v súčasnosti druhou najväčšou ekonomikou sveta, rovnako ohromujúci je jej vojenský arzenál. Popri nej Rusko vyzerá ako chudobný mladší brat, ktorý môže len spomínať na časy, keď Sovietsky zväz pomáhal Číne budovať komunistickú stranu. Jednoducho, karta sa obrátila, Rusko dnes potrebuje pomoc a podporu Číny, a nie naopak.
Obe krajiny síce spája odpor k Západu, čínski komunisti sa však na rozdiel od vládcu Kremľa správajú pragmaticky a majú záujem na tom, aby nestratili trhy pre svoje výrobky. Rusku však môžu hodiť záchranné lano – pomôcť mu obísť západné sankcie, ktoré doliehajú na jeho ekonomiku. Ide napríklad o dovoz strojárenských výrobkov, a predovšetkým polovodičov. Rusko síce už minulý rok deklarovalo, že chce začať s vlastnou výrobou čipov, no kým sa mu ju podarí rozbehnúť, nejaký čas to ešte potrvá. Zatiaľ sme svedkami toho, že Ukrajinci nachádzajú v rôznych zostrelených vojenských zariadeniach mikročipy určené pre chladničky…
Hoci dnes sa na seba obaja usmievajú, vzťahy čínskeho cisára a ruského cára sa ešte môžu uberať nepredvídateľnými cestami.
Hoci obavy, že Čína pošle Rusku zbrane, narastajú, v záujme Pekingu nie je dať sa zatiahnuť do rusko-ukrajinského konfliktu. Cynicky povedané: je mu v podstate jedno, či nad Mariupoľom vlaje ruská, alebo ukrajinská vlajka, z jeho hľadiska je podstatné, aby boli zabezpečené nepretržité dodávky lacnej ruskej ropy a ďalších surovín. A keďže vzájomný obchod medzi Moskvou a Pekingom rastie, Si Ťin-pching môže byť spokojný.
Ak by sa jeho „cesta priateľstva, spolupráce a mieru" napokon predsa len skončila dohodou o dodávke zbraní a munície pre Rusko, znamenalo by to zásadný zlom v pomere síl. Keďže doteraz sa k Putinovej agresii proti Ukrajine Čína stavala neutrálne, týmto krokom by sa jednoznačne postavila na stranu Ruska.
Je zrejmé, že by to nebolo zadarmo, žiadala by niečo za niečo. A to niečo by nemuseli byť iba peniaze, ale napríklad aj posilnenie geopolického vplyvu v Strednej Ázii, ktorá tvorí nárazníkovú zónu medzi oboma krajinami.
Nesmieme zabúdať, že stále ide o krehké spojenectvo. Rusko a Čína neboli vždy spriatelené krajiny – napríklad v 19. storočí bolo cárske Rusko skôr rivalom a uzurpátorom časti území Číny. A nemožno opomenúť ani krátku vojnu pri rieke Ussuri v roku 1969.
Hoci dnes sa na seba obaja usmievajú, vzťahy čínskeho cisára a ruského cára sa ešte môžu uberať nepredvídateľnými cestami.