České dráhy spolu s Asociáciou železničných dopravcov Slovenska (AROS) varovne zdvihli prst. Smutný stav slovenských koľají a výhybiek priamo ohrozuje českých cestujúcich, neprávom doplácajú na meškanie na Slovensku, a čo je závažnejšie, poškodzuje české vlakové súpravy. Opraviť taký vlak, ako je Pendolino, ktorý sa vykoľajil nedávno pri Žiline, nie je žiadna maličkosť.
Nemôžeme sa potom čudovať, že našu malú krajinu začali cez okolité štáty obchádzať tranzitné nákladné vlaky. Až neuveriteľných 30 % percent tratí zostáva nevyužitých. Kritický až dezolátny stav si uvedomujú tak na železniciach, ako aj na ministerstve dopravy. Páky však v rukách nemajú. Na kase sedia politici a tí majú iné „priority“, ako môžeme dnes a denne sledovať.
Nezáujem politikov je o to paradoxnejší, že takmer práve v tomto čase sa v EÚ schvaľuje prechod na elektromobily. Pritom železničná doprava už ekologickou „transformáciou“ dávno prešla. Nie všade, na dokončenie elektrifikácie nie a nie nájsť desiatky rokov peniaze, ani z eurofondov.
AROS prichádza s múdrym riešením. Okrem vytvorenia systémového financovania navrhuje vytvorenie štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Ani to však nepomôže, ak nezmeníme myslenie uviaznuté v postkomunistickej neoliberálnej pasci. Verejné financie nie sú iba otázkou výšky daní, ale najmä fungujúceho verejného sektora. Každoročné škrtenie investícii do železníc, ciest, zdravotníctva, školstva neznamená úsporu, ale dlh, ktorý sa nám vymkýna spod kontroly.
Ak konečne neotvoríme oči a nenastane zmena v našich hlavách, Slovensko bude naďalej upadať. Jedno, kto bude pri moci.