Ako ukázal aktuálny prieskum agentúry Focus, nielen politickí lídri, ale ani samotní voliči nie sú veľmi naklonení myšlienke vytvorenia akéhosi SDK 2. Jednoduchý mechanický súčet vždy nefunguje, a už vôbec nemusí priniesť želaný synergický efekt. Otázne je, či sa politici podriaďujú voličským náladám, alebo to funguje naopak. Lebo ak by politici prejavili vôľu spojiť sa, možno aj voliči by to akceptovali. Ktovie?
Prieskum naznačil, že spájať má zmysel iba to, čo má k sebe najbližšie, ergo to, čo by za normálnych okolností tvorilo jednu konzervatívnu stranu – čiže napr. KDH a Demokratov. Tí by spolu dostali takmer 15 % hlasov, kým každý osve by dohromady získali necelých 11 percent.
Niekomu sa hegerovci môžu zdať príliš „liberálni“, no pre pravicovo-konzervatívneho voliča sú zjavne „stráviteľnejší“ ako liberáli z SaS a PS, nehovoriac o maďarskej Aliancii. V tomto prípade by ich spojenie bolo kontraproduktívne.
Samostatný postup sa tak môže javiť ako lepšia stratégia. Volič nemusí robiť vnútorné kompromisy a strany zostávajú ideologicky čitateľnejšie. Toto všetko by bolo v poriadku za predpokladu, že by politické subjekty u nás boli skutočnými stranami a nie len diskusnými krúžkami s mini-fanklubom.
Zabúda sa totiž na fakt, že okolo 5-percentnej hranice zvoliteľnosti sa moce množstvo subjektov. Hrozí tak scenár, že zostanú tesne pred bránami parlamentu. Pre KDH, ktoré je už dve volebné obdobia mimo NR SR, by to malo fatálne dôsledky.
Politici by preto mali dôkladne zvážiť, či pôjdu samostatne, alebo vytvoria koalície minimálne so stranami, ktoré sú im ideologicky príbuzné.
Pretože ak pôvodným zámerom bolo zabrániť prepadnutiu hlasov, tak v konečnom dôsledku môže nastať ešte horšia situácia ako pred 3 rokmi, keď prepadlo najviac hlasov v doterajšej histórii volieb na Slovensku.