Agentúra NMS, ktorá prieskum uskutočnila, doteraz nezverejňovala svoje výstupy, a tak sa nedajú sledovať trendy, ktoré sú pri čítaní prieskumov najrelevantnejšie. Napriek tomu je náskok Smeru (22,4 %) pred Hlasom (14,2 %) a Progresívnym Slovenskom (12,8 %) markantný a mimo rozsahu štatistickej odchýlky. Zatiaľ čo na Súmračnej môžu otvárať šampanské, v centrále Hlasu iste narastá panika.
Za nárastom preferencií Smeru možno badať viaceré faktory. Chaotický a nekompetentný výkon Matovičovej a Hegerovej vlády, efektivita agresívnej a nenávistnej rétoriky, úspech na sociálnych sieťach či Pellegriniho hra na dve strany. To všetko zároveň umocňuje Ficov cit pre politiku a dravý politický marketing.
Nezainteresovanému pozorovateľovi by sa iste zastavoval rozum nad tým, ako je možné, že strana, ktorá je namočená v toľkých korupčných kauzách, môže naďalej rásť. Azda nebol Smer dosť dlho pri kormidle na to, aby sme videli, ako jeho vláda zametala s právnym štátom?
Ficovi a jeho partii sa však podarilo niečo podobné ako Trumpovi. Trestné stíhania prerámcovali na politicky motivované ničenie opozície. Ako vlk prezlečený za ovcu časť verejnosti presvedčil, že ak si orgány činné v trestnom konaní dovolia na Fica, tak žiaden občan nie je v bezpečí. Ak k tomu pridáme rovnaký štýl nenávistnej politiky, manipulácie a úspešnosť na toxických sociálnych sieťach, je ľahšie pochopiť, prečo jeho podporovatelia prehliadajú či zmenšujú závažnosť relevantných podozrení či právoplatných rozsudkov.
Do volieb zostáva necelých šesť mesiacov a veľa sa toho môže ešte zmeniť. Kým sa však Pellegriniho Hlas nechopí iniciatívy, politici nezvýšia apel na sociálne témy a stredopravé strany neprestanú riešiť svoje malicherné konflikty a teplé miestečka vo vlastných ministranách, náskok Smeru sa môže aj zvyšovať. A to sa ešte len začne „vzrúšo“. Kakofonický šum chaosu a nezhody totiž robí autoritárske hlasy volajúce po (falošnej) harmónii ešte vábivejšími.