Spájanie strán alebo túžba po moci?

O spájaní menších politických strán sa hovorí už od začiatku roka. Na extrémne roztrieštenej politickej scéne vyzerá táto idea veľmi logicky. Otázkou je, či to politici malých a často aj obskúrnych strán myslia úprimne, alebo len naoko, aby sa dostali vo voľbách do Národnej rady a potom si každý pôjde vlastnou cestou.

12.04.2023 19:00
debata (1)

Súčasná realita v parlamente napovedá, že by to tak malo byť. Ani jedna zo šiestich pôvodných strán po voľbách 2020 nezostala bez zmeny. V Kiskovej strane Za ľudí sa objavili rozkoly ihneď po voľbách a odchode otca zakladateľa. Dnes má strana jednu poslankyňu. Ostatní poslanci sa rozliezli do všetkých možných strán. Smer opustil ešte na jar 2020 líder strany Peter Pellegrini aj so svojou jedenástkou poslancov.

Po podraze Mariana Kotlebu sa prekvapivo rozpadla aj ĽS NS a poslanci zoskupení okolo Milana Mazureka a europoslanca Milana Uhríka založili stranu Republika, ktorá v predvolebných prieskumoch jasne poráža materskú stranu. SaS si najprv pritúlila odchádzajúcich poslancov Za ľudí okolo Márie Kolíkovej, aby sa neskôr nevyhla dôležitému oslabeniu. Sme rodina Borisa Kollára bola najstabilnejšia strana, ktorá priberala rôznych odpadlíkov, aby sa sama nevyhla miernym stratám.

Víťazné OĽaNO prekvapivo držalo dlho pokope. A to napriek tomu, že jeho kandidačná listina bola divokou zmeskou rôznych politických prúdov – Zmena zdola, Nova či Kresťanská únia – alebo náhodne pozbieraných „obyčajných“ ľudí marketingovým mágom a "majiteľom“ ešte nie tak dávno štvorčlennej strany Igorom Matovičom. Bolo však otázkou času, kedy poslanci a ministri okolo umierneného premiéra Eduarda Hegera, neschvaľujúci bizarné nápady presadzované silou moci a nevyberavý konfrontačný slovník predsedu, odídu zo strany. Dnes sú členmi strany Demokrati, ktorá sa pôvodne (ako Spolu) do Národnej rady ani nedostala.

Viacerí poslanci „na voľnej nohe“ nepatria vôbec nikam a zúfalo hľadajú nejaký „stranícky“ prístrešok, pod ktorým by sa bezpečne preplavili do ďalšieho volebného obdobia.

A to je ešte ten lepší prípad. Viacerí poslanci „na voľnej nohe“ nepatria vôbec nikam a zúfalo hľadajú nejaký „stranícky“ prístrešok, pod ktorým by sa bezpečne preplavili do ďalšieho volebného obdobia. Potom opäť chvíľu budú „sekať dobrotu“, aby časom pre už nejakú tú dobre premyslenú výhovorku opäť získali vytúženú „slobodu“.

Je pravdou, že v minulých voľbách prepadlo veľa hlasov. Koalícia PS/Spolu ako aj KDH sa iba tesne nedostali do Národnej rady, čo, ako vieme, malo veľmi negatívne dosahy na riadenie krajiny. Preto vôľa po spájaní je na mieste. Pre viaceré strany – SaS, Demokrati, KDH, modrí Mikuláša Dzurindu, SNS, Jablko, Život-NS či OĽaNO – je to otázka „života a smrti“. Taktiež elementárna povinnosť voči voličom, že ich hlas neprepadne na úkor konkurenčných strán. Kto však dnes verí, že v prípade akejkoľvek koalície z rozumu (z túžby po moci), nedôjde po voľbách k „osamostatneniu“ a robenia vlastnej politiky?

Hlasy síce neprepadnú, no krátko po voľbách sa ocitneme opäť v totálne roztrieštenom parlamente, iba v inom obsadení. Kde opäť akákoľvek širšia spolupráca a hľadanie konsenzu bude nemožná a osobné mocenské záujmy pôjdu na úkor Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #Národná rada SR #spájanie politických strán #predčasné voľby 2023