Strana premiéra Eduarda Hegera sa opäť neprehupla cez päť percent, dosiahla iba 4,1 %, a zostala by tak pred bránami parlamentu. Dokonca ju predbehla aj Dankova SNS. Navyše oproti marcovým 4,9 % zaznamenala citeľný pokles. Naopak, OĽaNO si polepšilo oproti minulému mesiacu o jeden percentuálny bod a dosiahlo 5,8 %, v Národnej rade by malo desať poslancov. Veru trpká to príchuť pre odídencov od Igora Matoviča.
Premiér Heger sa rád pasuje do roly, v ktorej ani omylom nie je. Nie je žiadnou alternatívou medzi pravicovými stranami, ani voči Matovičovi, nebol to on, kto ešte nedávno „ťahal“ OĽaNO. Poverený predseda vlády konečne uvidel v zrkadle svoj pravdivý obraz. Aj ľudia okolo neho by mali pochopiť, že Heger nie je líder a premiérom sa stal iba šťastnou zhodou okolností ako v 90. rokoch rovnako nevýrazný Jozef Moravčík.
Ak sa ešte nedávno jeho podporovatelia domnievali, že by to mohol byť práve on, kto bude spájať pravicu a vytvorí alternatívu voči Robertovi Ficovi a Petrovi Pellegrinimu, museli už konečne vytriezvieť. Richard Sulík, ktorý de facto Hegera do premiérskej funkcie dosadil, záujem o spájanie nemá a skúsi to ako obvykle na vlastnú päsť – a podľa prieskumov sa zdá, že mu to vyjde.
KDH si napriek dvom posledným volebným fiaskám až príliš verí, že „to konečne dá“. A Dzurinda s modrou družinou po nedávnych rozbrojoch s Miroslavom Kollárom radšej pôjde sám, alebo bude prosiť o koalíciu s KDH. A Demokrati, ako treba vnímať piatkové bedákanie Jaroslava Naďa, tušia, že im začína tiecť do topánok.
Tretia možnosť pre hegerovcov je spoločná kandidátka s OĽaNO. Bola by to pre nich poriadna potupa, no možno jediné východisko na záchranu, aby sa nemuseli odporúčať z politiky s poriadnou hanbou.
Ostatné malé strany okolo ODS a Maďarského fóra sa spojili, čím dali jasne najavo, že o nejaké väčšie spájanie im ani omylom nejde a budú spokojné s maximálne jedným percentom. Spoliehať sa, že by Demokratom priniesli nejaké tie percentá strany Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Veroniky Remišovej, Jablko a Za ľudí, je poriadna ilúzia.
Hegerovi, Naďovi, Budajovi, M. Kollárovi, Káčerovi, Hirmanovi, Čekovskému tak hrozí poriadna blamáž. Veľa možností, ako sa jej vyhnúť, nemajú. Jedna z nich je, že Heger sa prestane hrať na veľkého premiéra a lídra, komicky manifestovať pred bránou NBS a vyzývať guvernéra na odstúpenie, a vedenie Demokratov sa stane kolektívnym, ako to robí Progresívne Slovensko, ktoré na lídra šťastie nemá od „narodenia“.
Druhá možnosť je spoločná kandidátka s KDH, čo by si väčšina voličov oboch strán želala. Len vedenie KDH, ktorému poriadne narástol hrebienok, by muselo mať viac (kresťanskej) pokory.
A tretia možnosť je spoločná kandidátka s OĽaNO, niečo ako Demokratické OĽaNO alebo OĽaNO a Demokrati. Bola by to pre hegerovcov poriadna potupa, no možno jediné východisko na záchranu, aby sa nemuseli odporúčať z politiky s poriadnou hanbou. Otázkou je, či by Matovič ich prosbu vyslyšal. Aj jemu však ide o veľa.
Alebo všetci spolu – Heger, Matovič, Dzurinda, Šimečka, Majerský a Sulík nechajú voličov v štichu a risknú to na vlastnú päsť. Ak sa pozrieme na ich nesmierne veľké egá, už teraz si ich úhlavný nepriateľ Robert Fico môže mädliť ruky.