Je jasné, prečo sa na ukrajinské obilie ulakomili slovenskí spracovatelia. Po tom, čo vojna vyhnala ceny pšenice aj na viac ako dvojnásobok, potrebovali lacnejšiu múku. Bolo len otázkou času, kedy sa obilie objaví v slovenských mlynoch. Má to však jeden sakramentský háčik: Ukrajina, horúci uchádzač o vstup do Európskej únie, ktorý dostal pri vývoze agrotovarov voľnú kartu, sa nepozerá tak prísne na pravidlá na chemické ochranné prípravky. A jeden z nich sa objavil v pšenici, ktorú zomlel dnes všetkým známy slovenský mlyn.
Ostré kontroly trvajú na Slovensku dva týždne. Možno sa opýtať, prečo sme ich nespustili skôr? Zodpovední ubezpečujú, že všetko je (zatiaľ) v poriadku, ale vzorkuje sa nielen obilie, ale aj múka. Čo ešte vystrelí?
O tom, aké pomery vládnu na Ukrajine, sme predsa museli vedieť, a nielen my, ale aj v Bruseli, od okamihu, keď sa v snahe krajine pomôcť úplne uvoľnil agroobchod. Slovensko malo výhrady už predtým pri dovoze ukrajinskej hydiny. Na čo sme sa spoliehali?
Vytvoriť solidárny koridor, poslať obilie obyvateľom hladujúcich krajín je jedno, a druhé sledovať, ako sa tento cieľ neplní a solidarita sa zneužíva na výhodný obchod. Osobitne pikantnou je otázka zdravotnej neškodnosti. Na tú je každý citlivý, nielen v Európe, na Slovensku, ale aj v Afrike. Aj tam chcú predsa zdravo jesť a žiť, hlad ešte neznamená, že musia zjesť všetko. Koľko ozajstnej solidarity a koľko chamtivosti je ukrytej v jednom malom zrnku?