Vo vzťahu k ustráchaným predstaviteľom strany Hlas sa však vynára otázka: Čo budú robiť potom, keď príde naozaj na lámanie chleba?
To, že na verejnej diskusii, na ktorej sa okrem Hlasu zúčastnili aj predstavitelia SaS a PS, z úst skúseného diplomata Petra Kmeca zaznelo, že na 95 percent sú ich zahraničnopolitické názory totožné, by malo byť skôr zdrojom optimizmu, že aspoň niečo spája naše roztrieštené politické spektrum. A zároveň to odlišuje štandardné strany od tých ostatných, ktoré blúznia o neutralite a vystúpení z EÚ a NATO. A je jedno, či sú pravicové, alebo ľavicové.
Ak jedno zostrihané smerácke video vystrašilo stranu Hlas natoľko, že jeho zahraničný tajomník Peter Kmec požiadal o uvoľnenie z funkcie, svedčí to o malej sebadôvere pellegriniovcov. Pritom o nič nešlo. Iba nejaká „zväzáčka“ v snahe odlákať voličov Hlasu uzavrela svoje demagogické dielko tvrdením, že „ak pôjdete voliť Hlas, tak volíte koalíciu Hlas, SaS a Progresívne Slovensko“.
Je smutné, že aj takmer 20 rokov po vstupe do únie a Severoatlantickej aliancie sa zo zahraničnopolitických otázok u nás niekto snaží vytrieskať politické body. Lebo byť ľavicový nemusí automaticky znamenať byť proruský a protizápadný. To si myslia len pomýlení putinofilovia a oportunisti zo Smeru, ktorí dokola verklíkujú o tom, že politiku treba robiť „na všetky štyri svetové strany“. Pritom oni nevedia, kde je sever…
Problém je v tom, že strana Hlas si za spôsob politiky zvolila lavírovanie. Dlho sa jej úspešne darilo uplatňovať taktiku ani ryba, ani rak, cieľom ktorej bolo „nikoho neodplašiť a nikoho neuraziť“. Platilo to pri očkovaní, pri podpise obrannej zmluvy DCA či pri dodaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu a mnohých iných veciach. Táto taktika má však svoje limity. S blížiacimi sa voľbami budú musieť ísť hlasisti s kožou na trh. Lebo sa nedá byť zároveň oblečený aj vyzlečený, obutý aj bosý ako v známej rozprávke.
Je prirodzené, že keď teraz Hlas začína prehrávať súboj s čoraz populistickejším Smerom, tak vo vnútri strany narastá nespokojnosť a tlaky. Najhoršie, čo však môže Hlas urobiť, je, že začne teraz Smer napodobňovať a začne hrať s tými istými kartami. Poprel by tým samotný zmysel svojho vzniku.
Nebude to mať ľahké, pretože Smer využije každú príležitosť na oslabenie svojho hlavného rivala a takéto „podpásovky“, akú vyrobila „mladá sociálna demokratka“ Zuzana Plevíková v službách Smeru, budú pribúdať.
Mimochodom, Steve Bannon, „vodca svetového populizmu“ (tak nazval sám seba) a kultová postava americkej extrémistickej scény, by mal nepochybne radosť, že na Slovensku mu vyrastajúci nasledovníci, ktorí svojimi polopravdami kŕmia ovečky.
Hoci tvrdenie mladej smeráčky je hlúposť, lebo aktuálne preferencie nič také nenasvedčujú a budúca koalícia je ešte vo hviezdach, s istotou môžeme povedať, že prípadná koalícia Smeru s Republikou by Slovensko vrátila o 25 rokov nazad.