Šéf NATO Jens Stoltenberg v utorok vyhlásil, že už bolo doručených 98 % sľúbenej techniky. Napriek tomu však nie je Ukrajina v ľahkej pozícii. Na jednej strane musí vyvažovať medzi udržiavaním podpory avizovanou protiofenzívou a strategickou diskrétnosťou. Prejavuje sa to napríklad vyhláseniami ukrajinského ministra obrany, že prípravy sa blížia ku koncu či Volodymyra Zelenského o tom, že protiútok nastane. Konkrétny dátum však, pochopiteľne, nepoznáme.
Vo verejnom diskurze nepanuje jasná zhoda na tom, či je Ukrajina dostatočne pripravená. Na jednej strane sa vynárajú argumenty, že na podobné akcie nemožno byť nikdy stopercentne pripravený, nehovoriac o Clausewitzovom evergreene, že každé plány sa rozsypú pri prvom kontakte s protivníkom. Na druhej strane napríklad Mark Galeotti argumentuje, že Ukrajine chýba munícia či dostatok vzdušných síl.
Istá forma nezhody však môže byť aj odrazom citlivého balansovania. Ukrajina je transparentnejšia ako Rusko a priamo deklaruje svoje motívy a ciele – vyhnať ruského agresora zo svojho domova. Takisto platí, že niekedy je vhodnejšie vytvárať obraz nekompetentnosti v úmysle primať súpera k podceneniu situácie. Ak by však bol tento obraz príliš autentický, tak by zas mohol sabotovať úsilie Ukrajiny o získanie ďalšej podpory.
Od začiatku vojny platí, že Ukrajina je v nezávideniahodnej situácii. Na jednej strane ju tlačí čas a potrebuje konať čím skôr. Na druhej strane by však neúspech útoku mohol viesť aj k úplnému vyčerpaniu a k patu.
Potenciál úspechu Ukrajiny však nemožno vylučovať. Svojím odhodlaním brániť svoju krajinu pred zbytočnou agresiou a strategickým nadhľadom, vďaka ktorému už raz ruskej vojnovej mašinérii dala na frak, nás opakovane presviedča, že podpora jej obrany slobody má zmysel.