Tak ako si Robert Fico kupoval priazeň dôchodcov (sám neskôr priznal, že schválenie 13. dôchodku tesne pred voľbami v roku 2020 ho zachránilo pred totálnou porážkou), sa Igor Matovič pokúšal osloviť rodiny s malými deťmi. Tým, že sa zamerali vždy len na jednu skupinu obyvateľstva, išlo o populizmus, cieľom ktorého bol zisk politických bodov. Ani jeden nerobil skutočne koncepčnú sociálnu politiku. Obaja veľmi dobre vedia, že ľudia odkázaní na rôzne dávky sú vďační za každé euro, čo z nich robí potenciálne ľahkú korisť.
S blížiacim sa termínom volieb pokušenie kupovať si voličov narastá. V prípade, že by poslanecké návrhy predložené na aktuálnu májovú schôdzu prešli, vyžadovali by si miliardy eur. Na to náš rozpočet nemá.
S blížiacim sa termínom volieb pokušenie kupovať si voličov narastá. V prípade, že by poslanecké návrhy predložené na aktuálnu májovú schôdzu prešli, vyžadovali by si miliardy eur. Na to náš rozpočet nemá.
To, samozrejme, poslancov nezaujíma. Oni sa potrebujú „blysnúť“, čo všetko urobili pre blaho občanov. V skutočnosti to však bude občan, ktorý to všetko napokon zaplatí.
Rebríčku absurdít kraľuje návrh Igora Matoviča, aby ľudia za účasť na septembrových voľbách dostávali 500 eur, čo by teoreticky štátnu kasu mohlo vyjsť až na dve miliardy eur! Keďže jeho návrh v marci podporilo iba 32 verných z OĽaNO, je málo pravdepodobné, že na túto „atómovku“ sa nájde potrebný počet hlasov. To však Matovičovi nebude brániť v tom, aby vyhlasoval, že on chcel ľuďom dobre, no neprajníci mu hádzali polená pod nohy.
Nezaostávajú ani ostatní, aj keď na populizmus lídra OĽaNO nemá azda nik. A tak hrozí, že sa Slovensko ešte viac zadlží.
Štátny dlh síce tento rok klesol pod „magických“ 60 percent HDP, ale „vďačíme“ za to najmä vysokej inflácii. Tá časť dlhov pohltila. Analytici však predpokladajú, že pre nižší hospodársky rast začne dlh Slovenska opäť stúpať. Prispeje k tomu aj negatívny demografický vývoj, pre ktorý sa budú zvyšovať náklady na sociálnu politiku. Už teraz patríme medzi krajiny s najnižšou udržateľnosťou verejných financií. Rôzne poslanecké „zlepšováky“ túto situáciu môžu ešte zhoršiť. A ak si niekto nevie predstaviť, že v horizonte pár rokov sa naše zaostávanie za priemerom EÚ môže ešte prehĺbiť, stačí sa pozrieť do Grécka. Tam sa pravica aj ľavica dlhé roky predbiehali v kupovaní voličov, až sa napokon štátny dlh vyšplhal takmer na 180 % HDP!
Nie je nič jednoduchšie, ako nalákať ľudí na niečo, o čom vopred vieme, že je nereálne. Napríklad sľúbiť výstavbu sociálnych bytov a za tri roky nepostaviť ani jeden.
Vyhlásiť pred voľbami, že ľuďom nič nedáme, lebo špajza je prázdna a už sme zjedli aj to, čo sme mali odložené až na zajtra, si žiadny politik nedovolí. No predstúpiť pred ľudí s plánom, v ktorom by realisticky zhodnotili východiskovú pozíciu a naše možnosti na zlepšenie, nie je žiadna utópia.