Dôvod bol prostý – v minulosti sa vďaka plošnému očkovaniu podarilo mnohé infekčné ochorenia takmer eliminovať. Od roku 1975 nebolo u nás nahlásené ani jedno úmrtie na osýpky. Chorobnosť v rokoch 1985 až 1990 klesla takmer na nulu. Detská obrna, osýpky či mumps sa stali prakticky minulosťou. Dnes sa však vinou nízkej zaočkovanosti vracajú späť.
Hlavný dôvod je ten, že pribúdajú ľudia, ktorí odmietajú očkovanie. Zažívame veľký paradox. Čím viac znalostí v oblasti vedeckého poznania máme, tým viac veríme pseudovede. Tí istí ľudia, ktorí odmietajú očkovanie, veria alternatívnej medicíne, rozličným šarlatánom a informácie čerpajú z rôznych konšpiračných webov. Antivakcinačné bludy sa šíria závratnou rýchlosťou. Výsledkom je klesajúca kolektívna imunita.
Ďalším paradoxom je to, že mnohí rodičia v domnení, že chránia svoje deti pred vakcínami (na ktorých podľa nich zarábajú „zlé farmafirmy“), ich vlastne sami ohrozujú. Pritom spomínané osýpky nie sú žiadnou banalitou, ale patria medzi vysoko nákazlivé ochorenia.
Po revolúcii sa od povinného očkovania ustúpilo, čo sa spätne ukazuje ako veľká chyba. Argument, že povinné očkovanie je prežitok komunizmu, je absolútny nezmysel. Nevieme doceniť to, čo sme prácne v tejto oblasti vybudovali. Pritom len hlupák opakuje tie isté chyby…
Keď niektorí dospelí veria viac bludom ako vede, nemá zmysel ich presviedčať. Osud detí by nám však nemal byť ľahostajný. Spoločnosť by preto vo vlastnom záujme mala mať mechanizmy, ktoré takéto správanie eliminujú. O očkovaní detí by preto mali rozhodovať odborníci a nie šarlatáni, ktorí svoje „múdrosti“ našli kdesi na internete.