Kauza Vlčan: Ako sa zo smetiara stal boháč

Minister Samuel Vlčan požiadal o uvoľnenie z funkcie. Úplne by však stačilo, keby vrátil dotáciu 1,4 milióna eur, ktorú jeho firme poskytlo ministerstvo životného prostredia. Lebo vzdať sa niekoľkomesačnej mzdy, no zároveň si nechať takúto obrovskú sumu, je nesmierne pokrytecké.

04.05.2023 19:00
debata (39)

Tento príbeh zapadá do mozaiky, ktorá vytvára korupčný obraz Slovenska. Keď Vlčan tvrdí, že nijako nepochybil a zákon neporušil, počuť v jeho slovách ďalekú ozvenu právneho formalizmu, ktorý zožiera túto krajinu už dlhé roky.

„Žiadne etické pochybenie nevidím,“ bráni sa Vlčan. Nuž pochybné je už len to, že ako člen vlády, zjednodušene povedané, dostal peniaze od iného člena vlády. Ak nevidí, že toto je jasný konflikt záujmov, tak je slepý. A mohol si odpustiť aj to smiešne divadielko, že on vlastne o ničom nevedel. Robiť z ľudí hlupákov nie je hodné ministra.

Slovensko je krajina, kde sa všetci tvária, že všetko je v poriadku, lebo po formálnej stránke nebol žiaden zákon porušený. To, že jednoducho ich konanie je neetické, ich zjavne netrápi. Týmto nechutným alibizmom je prešpikovaná slovenská politika aj biznis. A potom sa nemôžeme čudovať, že to u nás tak vyzerá…

Mimochodom, ako k tomu prídu tí ostatní záujemcovia o dotáciu z envirofondu, ktorí boli odmietnutí? Táto kauza ľudí opäť utvrdí v presvedčení, že keď chcú niečo vybaviť, musia poznať „tých správnych ľudí na tých správnych miestach“. Inak môžu lietať medzi úradmi, no ich žiadosti sa tam budú len kopiť.

Smutné je to, že Vlčanova firma Reko Recycling roky zarábala na skladovaní komunálneho odpadu. Teraz, keď sa má skládka zavrieť, mu na to prispeje štát. Nuž to sa podniká! Zisky sa privatizujú a straty sa socializujú.

Smutné je aj to, že Vlčanova firma Reko Recycling roky zarábala na skladovaní komunálneho odpadu, až sa jej podarilo „vybudovať“ najvyšší kopec v okrese Komárno. Darmo miestni ľudia protestovali, že už bola prekročená prípustná norma a žiadali, aby sa sem prestal zvážať ďalší odpad. Navyše to všetko sa dialo v blízkosti Bokrošského slaniska, prírodnej rezervácie nachádzajúcej sa vo 4. stupni ochrany a len kúsok od Dunaja, kde sa do budúcnosti počíta s vytvorením národného parku.

Teraz, keď sa má skládka zavrieť, mu na to prispeje štát. Nuž to sa podniká! Zisky sa privatizujú a straty sa socializujú.

Vzhľadom na to, že spoločnosť Reko Recycling podľa Finstatu v roku 2021 zvýšila zisk o 285 %, na 356 606 eur, mala zjavne dostatok zdrojov, aby mohla skládku rekultivovať. Samozrejme, pre majiteľa je výhodnejšie, keď tieto peniaze skončia v jeho vrecku a na rekultiváciu mu prispeje štát.

Po tom, čo Európska komisia začiatkom roka zažalovala Slovensko za to, že neuzavrelo 21 skládok odpadu, je zrejmé, že tento problém treba urýchlene riešiť. V prvom rade by ho však mali riešiť samotní majitelia, ktorí na tomto biznise doteraz zarábali.

A keďže od začiatku roku 2023 mala začať platiť povinnosť mechanicko-biologickej úpravy pred skládkovaním, čo znamená že odpady by sa mali najskôr mechanicky roztriediť, no Slovensko na to nemá kapacity, štát by mal pomôcť s týmto problémom v prvom rade samosprávam a nie pchať peniaze tým, ktorí na to ani nie sú odkázaní.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #dotácia #skládka #ministerstvo životného prostredia #Iža #Samuel Vlčan