Ak sa už nová vláda podujme nastoliť prívetivejšiu atmosféru, tak v prvom rade musí vytvoriť dobrú, súdržnú a priateľskú partiu, ktorá bude vždy ťahať za jeden povraz. V podstate samozrejmosť, od ktorej sme si odvykli.
Premiér Ódor pravdepodobne nebude rétoricky zdatnejší ako lídri politických strán, zvlášť Robert Fico a Igor Matovič, no pokiaľ sa bude držať faktov, používať vecné argumenty a bude cítiť podporu všetkých ministrov, môže byť nakoniec presvedčivejší a dôveryhodnejší ako všetci predvolební kohúti. Tí v predvolebnej kampani potrebujú za každú cenu bičovať emócie na hranu únosnosti, a preto nenechajú na novej vláde suchú nitku. Ničoho iného sa tak neboja, ako keď sa ukáže, že niekto dokáže spravovať túto krajinu lepšie ako oni. Úspech novej vlády pre nich znamená existenčné ohrozenie.
Stranícki politici bojujúci o každý hlas dobre vedia, že úradnícka vláda nebude iba svietiť a kúriť. Ministri majú dosť právomoci, aby mohli efektívne spravovať krajinu. Na to nepotrebujú ustavičné zmeny stovky zákonov, nezmyselné novelizácie, absurdné prílepky, schvaľovanie zo dňa na deň. Stačí, keď sa na jednotlivých rezortoch urobí poriadny audit.
Keď sa na tlačovke ako posledný predstavoval minister zdravotníctva Michal Palkovič, hneď na úvod s humorom dodal, že ako patológ prichádza na záver. Či tým veštil budúcnosť úradníckej vlády, alebo odzvonil koniec jednej etapy vývoja Slovenska a otvoril novú, lepšiu, ukáže čas.
Niečo už noví ministri naznačili v úvodnej tlačovke. Roboty je ako na kostole: nevyčerpané eurofondy, plán obnovy, nefungujúci systém zdravotníctva (meškajúce spravodlivé hodnotenie výkonov – DRG systém), veľká diera v investíciách v dopravnej infraštruktúre, málo inovácií v ekonomike, často nespravodlivo nastavený sociálny systém, drahé potraviny, malá podpora poľnohospodárom – a mohli by sme pokračovať donekonečna.
Jednou z ťažiskových úloh novej vlády je príprava štátneho rozpočtu. Bez dôkladného upratovania to nepôjde. Treba verejnosti povedať na rovinu, kde zaostávame, čo si nemôžeme dovoliť, kde máme rezervy, kde treba šetriť a kde pridať, čo podporiť. Nejde iba o výšku štátneho deficitu a dlhu, ale o to, ako sú toky štátnych financií nastavené, kde dochádza k únikom a kam nedotečie ani kvapka.
Už len to, že noví ministri a premiér nezaťažení túžbou nahovoriť voličovi čokoľvek, len aby vo voľbách „správne“ hlasoval, nám povedia pravdu o stave krajiny, bude úspechom. A ak k tomu dodajú návrhy opatrení vo forme kociek lega – ako to sľúbil Ódor – z ktorých si už potom riadna vláda po voľbách vyberie podľa „chuti“ a poskladá nový rozpočet, nič rozumnejšie nemôžu pre Slovensko urobiť.
Keď sa na tlačovke ako posledný predstavoval minister zdravotníctva Michal Palkovič, hneď na úvod s humorom dodal, že ako patológ prichádza na záver. Či tým veštil budúcnosť úradníckej vlády, alebo odzvonil koniec jednej etapy vývoja Slovenska a otvoril novú, lepšiu, ukáže čas.