Už od začiatku bolo jasné, že rekordný počet návrhov na májovej schôdzi sa nepodarí prerokovať. Vzhľadom na to, že ide o predposlednú pracovnú schôdzu, mnoho návrhov bolo od počiatku odsúdených na neúspech. Účel ich predkladania je počas kampane však iný a prostý – postaviť sa pred pultík a natočiť unikátny materiál na propagačné videjká. Predsa, sociálne siete treba niečím kŕmiť.
A tak sa nemožno čudovať, že sú poslanci nesvoji, keď svoje úžasné nápady nestihnú odprezentovať. Národná rada tak necelú hodinu pred obedom rokovala len o tom, ako popresúvať body.
Súčasná schôdza netrpí len procedurálnymi zmätkami, ale aj obsahovým. Pri neplatnosti koaličných dohôd či vytváraní ad hoc koalícií na pôdoryse jednotlivých návrhov sa nemožno čudovať, že sami niektorí poslanci z toho majú guláš. Čo z toho potom má široká verejnosť?
Národnej rade sa síce podarilo potopiť návrhy týkajúce sa § 363 (ktorý navrhovateľ stiahol) či znižovania trestov za ekonomickú kriminalitu, no na strane druhej aj prijať také akútne závažné veci ako povinné tri telesné na základných školách. Tým však potenciálne škody, ktoré môžu poslanci napáchať, nepominuli. Na stole je napríklad sporný zákon z dielne ministra spravodlivosti Viliama Karasa o súkromných nadáciách. A to napriek tomu, že pred problematickosťou a zvýšením rizika korupcie varujú viacerí spoločenskí aktéri.
Takýmto prístupom sa tak zdá, že ak by sme zákony schvaľovali hodom kocky, tak by to nevyzeralo inak. A to nás čaká minimálne ešte jedna schôdza.
V zdravej demokracii by nemala chýbať predvídateľnosť politických rozhodnutí. Príčinou problému však nie je len absencia štandardných politických strán a ich ideová vyprázdnenosť, ale aj takéto parlamentné kortešačky. Ak politici neustále držia občanov v napätí, či sa náhodou neschváli nejaký ďalší nezmysel, dôvera v demokraciu naďalej chradne.