Pritom potenciál tu podľa všetkého bol. Bezprizorní stredopraví voliči, ktorí v minulosti volili SDKÚ, čakali, kto príde s prijateľnou ponukou. Keď potom začiatkom apríla agentúra Focus zverejnila prieskum, podľa ktorého by až 14,6 percenta voličov dalo hlas volebnému spojenectvu KDH s Demokratmi, čo bolo takmer o štyri percentá viac ako súčet preferencií oboch strán, zdalo sa, že to môže presvedčiť váhajúce KDH, aby začalo rokovať s hegerovcami.
Nestalo sa tak, KDH zotrvalo na svojom januárovom stanovisku, že do volieb ide samostatne. Hlavnou výhradou bolo to, že kresťanskí demokrati sa cítia byť hodnotovo niekde inde ako Hegerovi „pololiberáli“.
To zopakovali znova teraz, keď Šeliga a po ňom aj Heger apelovali na predstaviteľov KDH, že spájanie stredopravých síl je v záujme Slovenska, pretože podľa Šeligu „by to mohlo zastaviť návrat Fica, hoci by to možno nebolo manželstvo z lásky, ale z rozumu“.
Spájať sa so stranou, ktorej líder je symbolom zlyhania, by bolo kontraproduktívne. V danej situácii by sa už synergický efekt nedostavil, naopak, Heger so svojou družinou by KDH mohol stiahnuť dole.
Okrem toho, že kádeháci zopakovali svoje ideologické výhrady, mali aj pádny argument, prečo o spoluprácu s Demokratmi nemajú záujem. Hoci KDH je už dve volebné obdobia mimo parlamentu, v záujme vlastného prežitia nemôže experimentovať. A spájať sa so stranou, ktorej líder je symbolom zlyhania, by bolo kontraproduktívne. V danej situácii by sa už synergický efekt nedostavil, naopak, Heger so svojou družinou by ich mohol stiahnuť dole.
Pretože, kto sú vlastne Demokrati? Skupina bezprizorných postavičiek, ktorá päť minút po dvanástej odskočila od Igora Matoviča a ktorých spája túžba zostať za každú cenu v politike, a preto zúfalo hľadajú niekoho, na ktorého chrbte by sa mohli zviesť. Zobrať do partie Hegera, ktorý nedokázal ukočírovať ani len vládu a napokon sa znemožnil pred zrakmi celého národa, keď prosíkal prezidentku o to, aby ho nechala dovládnuť, by sa rovnalo samovražde.
No a minister obrany Jaroslav Naď si svojím arogantným vystupovaním znepriatelil už aj veľkú časť tých, ktorým záleží na prozápadnom smerovaní Slovenska. Azda jediným horúcim želiezkom v ohni tak zostáva Karel Hirman, ktorý sa ešte nestihol pošpiniť politikou a, naopak, môže ťažiť z imidžu odborníka. To je tak asi všetko. Na stranu, ktorej predstavitelia boli deň čo deň na televíznych obrazovkách, z čoho mohli ťažiť, je však výtlak tri percentá zúfalo málo.
A keďže spájanie sa s hegerovcami odmietlo aj Progresívne Slovensko, ku ktorému majú hodnotovo možno bližšie, zdá sa, že osud Demokratov je spečatený. Ako sa hovorí, nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina.