Pokiaľ mi je známe, s výnimkou Ivana Šimka z ostatných členov tzv. úradníckej vlády nemá nikto stranícku príslušnosť. Lenže takto sa vo verejných funkciách, tí, ktorí ich zastávali, profilovali. Že to podkopáva dôveryhodnosť vlády odborníkov, netreba ani prízvukovať.
Ťažko prekonateľné obmedzenia
Nový premiér Ľudovít Ódor je s najväčšou pravdepodobnosťou nominantom Ivana Mikloša, dnes poradcu Zuzany Čaputovej. Podľa profesionálnej biografie bol Ódor vo funkcii riaditeľa Inštitútu finančnej politiky počas Miklošovho ministrovania v druhej Dzurindovej vláde a bol aj jeho poradcom v Radičovej vláde. Uvádza sa, že sa podieľal na príprave rovnej dane a kontroverzného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, II. dôchodkového piliera, stál pri začiatkoch Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a zostal jej členom na šesť rokov. Táto inštitúcia, ktorej Kancelária RRZ každým rokom priberá na počte svojich zamestnancov, nadobudla kompetencie idúce takmer až za rámec demokratických princípov riadenia spoločnosti.
Predsa však podľa viacerých vyjadrení Ľudovíta Ódora možno predpokladať, že si už ako viceguvernér v druhej desaťročnici 21. storočia vyzliekol kazajku neoliberála z 90. rokov. A že ako premiér svoju vládnu pozornosť neredukuje iba na prípravu štátneho rozpočtu na rok 2024. Predseda NR SR Boris Kollár sa totiž vyjadril, že nová vláda má okrem prípravy štátneho rozpočtu a míňania európskych zdrojov iba „ kúriť a svietiť“.
Ústavní právnici sa nevedia dohodnúť, aké kompetencie bude mať úradnícka vláda do vyslovenia dôvery a aké, ak dôveru nezíska a prezidentka ju poverí vládnutím naďalej. Nevedeli sa dohodnúť, či poverená vláda Eduarda Hegera napríklad mohla poslať migy Ukrajine. Už začiatkom poverenia Hegerovej vlády sa konštatovalo, že zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky, o ktorých už odvolaná vláda nemôže rozhodovať, nie sú legislatívne dostatočne a presne zadefinované. Napriek tomu Hegerova vláda sa rozhodne neobmedzila iba na „kúrenie a svietenie“. Pravdaže, až donedávna sa mohla spoľahnúť na akú-takú podporu v parlamente.
Skorší ako septembrový termín volieb bol pre strany bývalej liberálno-konzervatívnej vlády neprijateľný. Vládni poslanci chcú ešte robiť predvolebnú kampaň či prázdninovať za štátne.
Obmedzujúca nebude len absentujúca formálna podpora v NR SR s výnimkou SaS, ktorá za sľub vyslovenia dôvery vláde zobchodovala svojho človeka za ministra hospodárstva. Skorší ako septembrový termín volieb bol pre strany bývalej liberálno-konzervatívnej vlády neprijateľný. Vládni poslanci chcú ešte robiť predvolebnú kampaň či prázdninovať za štátne.
Pokusy o voľby v predstihu odmietli s tým, že začiatkom prvého mesiaca letných prázdnin bude podľa SaS údajne 100-tisíc ľudí v zahraničí na dovolenke a voliť zo zahraničia je komplikované. Treba dodať, že to budú predovšetkým voliči tejto strany, prípadne niektorej z bývalých vládnych strán, ktorí si dovolenku v zahraničí môžu dovoliť. Polovica obyvateľov Slovenska si totiž nemôže dovoliť ani neočakávaný výdavok 400 eur napríklad, keď sa im pokazí chladnička alebo práčka.
Strany, ktoré by stratou dovolenkujúcich voličov utrpeli, by mohli poukazovať na marenie volieb touto „obštrukciou“.
Na čo sa treba sústrediť?
V doterajších vystúpeniach sa Ódor vyjadroval, že by sa mal sústrediť na akútne otázky, akými sú realizácia plánu obnovy, využitie eurofondov či príprava štátneho rozpočtu. Medzi jeho krátkodobé priority patrí aj adresná pomoc najviac zraniteľným skupinám. Ako advokát adresnej pomoci mal zrejme na mysli pomoc ľuďom v energetickej chudobe. V jednom z rozhovorov poznamenal, že od budúceho januára pôjdu regulované ceny energií zase hore.
Najefektívnejšou pomocou však nie je dotácia k cenám energií pre domácnosti ani adresné energetické vouchery, ale nezávislosť od externých dodávok energií. Dosiahnuť sa dá zvýšením energetickej efektívnosti a investovaním do solárnych panelov či tepelných čerpadiel. Nízkopríjmové skupiny si však spoluúčasť na renovácii domov doteraz financovanej z plánu obnovy nemôžu dovoliť. Zmení to nová kapitola v pláne obnovy pod názvom REPower EU?
I keď európska zelená priemyselná politika predpokladá zvýšené dotácie do zeleného priemyslu, treba si tiež položiť otázku, či treba väčšiu časť z nich investovať do elektromobility. Sú napríklad dotácie na kúpu elektromobilov konformné s princípom „hodnota za peniaze“? Nebolo by efektívnejšie (a ekologickejšie) investovať viac do verejnej hromadnej dopravy a pomôcť tak riešiť aj dopravnú chudobu?
Okrem finančných tokov bude treba zabezpečiť i „materiálové“ toky: dostatok energií na celý budúci rok. Odchádzajúci minister hospodárstva Karel Hirman ubezpečuje, že všetko je O.K. Dôveruj, ale preveruj. A okrem energetickej bezpečnosti konečne prestať hovoriť, ale začať robiť kroky k potravinovej bezpečnosti.
Ódor je kritikom vládnej politiky, ktorej chýbajú pozitívne vízie. Možno by niektorú už pri príprave štátneho rozpočtu mohol naštartovať.