Pravdivé nie je ani páčivé trýznivé sebabičovanie, že na Slovensku máme iba slabé vysoké školy a nerobí sa špičkový výskum. Robí sa, akurát vedci a výskumníci nepreniknú do verejného života. Väčšinu spoločnosti na rozdiel od celebrít príliš nezaujímajú. A na rozdiel od takého Česka nie sme na naše domáce mozgy príliš hrdí, a tým pôsobiacim v zahraničí už len tak z princípu závidíme.
Hoci 22 % vysokoškolákov študuje na zahraničných VŠ, zvlášť v Česku, a ani polovica sa nezamýšľa vrátiť domov, nie je to paradoxne tragédia. Mnohé slovenské fakulty a katedry (i pedagógovia) sú výborné a ich absolventi sa uchytia za hranicami. Študenti neutekajú iba pre zlú kvalitu, ale aj s túžbou po poznaní nového, iného, takou vlastnou práve mladým ľuďom. Prečo neskúsiť, keď hranice sú otvorené?
Nerobme si ilúzie, kto má talent nemôže predsa „tvrdnúť“ iba na malom Slovensku. Vo veľkých vyspelých krajinách sú možnosti neporovnateľne väčšie. My môžeme vytvoriť podmienky pre špičkový výskum iba v určitých oblastiach. A privábiť k nám aj zahraničných vedcov. To by mala byť naša priorita.
Nestačí formalizmus, taký obľúbený na Slovensku. Podpora výkonu vedcov sa končí na bazírovaní produkovania, či skôr naháňania a hromadenia, zbytočných, bezcenných publikácií. Poznanie to vpred neposúva, kvalita výučby sa dostáva na druhú koľaj.
Slovenské vysoké školy ani vedu a výskum nepohnú vpred žiadne veľké reformy, „stopercentné“ opatrenia ani štedré eurofondy rozplývajúce sa vo „vybavených“, v dobre napísaných, často však nepotrebných projektoch. Cestou je zmena prístupu k vzdelaniu, výskumu, vedcom, prirodzený rešpekt a úcta v celej spoločnosti, aj zvýšením nízkych platov.