Pritom nejde o žiadne horibilné sumy. Príplatky sú naviazané na minimálnu mzdu. Tá sa napriek pandémii zvyšovala o desiatky eur, v minulom roku o vyše päťdesiat eur na 700 eur. Na infláciu a zvyšovanie cien energií sa nedalo inak zareagovať. Samozrejme, vyžiť zo sedemsto eur nie je prechádzka ružovou záhradou. Preto veľa ľudí s nízkou mzdou pracuje počas víkendov, sviatkov a v noci.
Povedzme si pravdu: mnohé firmy nastavajú nižšie mzdy počítajúc s tým, že konečná mzda sa dorovná na primeranú úroveň práve vďaka príplatkom. Žiaľ, na úkor zdravia a voľného času zamestnancov. Napriek tomu, že podiel nočnej práce v posledných rokoch klesá, v medzinárodných štatistikách sme v EÚ priam „úderníci“, na ktorých zďaleka nikto nemá.
V prvom štvrťroku tohto roka dokonca reálne mzdy medziročne klesli o takmer päť percent. A to napriek tomu, že priemerná nominálna mzda narástla o 115 eur (9,5 %). Aj to už je pokrok, na konci minulého roka bol prepad reálnych miezd ešte výraznejší – osem percent. Bezprecedentný prepad od roku 2020 sa tak vyše roka nedarí zastaviť. Výnimkou sú mzdy v stavebníctve a v ubytovacích a stravovacích službách, ktoré narástli o 14,8 %, resp. o 17 %. Zvýšený dopyt po pracovnej sile po ťaživom lockdowne tlačí výšku platov nahor. To nič nemení na fakte, že zárobky sú stále nízke a práve príplatky za noc a víkendy sú hmatateľnou položkou na výplatnej páske.
Niekto si tu chce silou-mocou zachrániť vysoké zisky na úkor občanov. Zneužil najprv pandémiu a potom sa skrýval za vysoké ceny elektriny a plynu, ktoré sú už minulosťou. Je čas začať hrať čestnú hru.
No polepšenie po rozmrazení bude iba kozmetické. Za dve osemhodinové sobotné zmeny to mesačne bude znamenať prírastok na mzde iba 3,54 eura, za dve nedeľné služby 7,09 a za desať nočných zmien 14,4 eura. Smiešne sumy. Zamestnávatelia napriek tomu bijú na poplach. Ohrozená je konkurencieschopnosť slovenských firiem. Je pravdou, že mnohé fabriky pracujú na tri zmeny a pracuje sa aj počas víkendov a tieto príplatky hrajú svoju rolu v mzdových nákladoch, no navýšenie je predsa len kozmetické – na hodinu práce v pár desiatkach centov. A nebolo by lepšie podľa vzoru iných štátov začať konečne znižovať podiel nočnej práce?
Potravinári a pekári dokonca hrozia zdražovaním. Náklady na prácu v pekárstve tvoria až 40 % celkových nákladov a pracuje sa zväčša v noci a počas víkendov (80 % percent času), no nerástli tie ceny počas pandémie na pultoch až príliš? Ceny potravín spred pandemickej doby (posledný štvrťrok 2019) do apríla stúpli takmer o 50 %, priemer EÚ je 31,2 %, v Česku stúpli o 38 % a v Taliansku, Francúzsku a Dánsku ani nie o štvrtinu.
To nie je všetko: ceny elektriny, plynu a obilnín prudko klesajú. Cena pšenice v máji na svetových trhoch bola na najnižšej úrovni od konca roku 2020. Tak o akom zvyšovaní nákladov hovoríme? Nemali by ceny pekárenských výrobkov a potravín konečne začať klesať? Hádam nám niekto nechce nahovoriť, že kozmetické zvýšenie nočných a víkendových príplatkov mu zruinuje biznis?
Niekto si tu chce silou-mocou zachrániť vysoké marže a zisky na úkor občanov, spotrebiteľov. Zneužil najprv pandémiu a potom sa skrýval za vysoké ceny elektriny a plynu, ktoré sú už dávno minulosťou. Je čas začať hrať čestnú hru.