To, že burcuje svojich voličov, je z jeho hľadiska pochopiteľné. Stále nemá istotu, či sa OĽaNO dostane vôbec do parlamentu. No potom, čo tu predvádzal uplynulé tri roky, je dosť prekvapujúce, že sa ešte nájde vôbec niekto, kto mu uverí. Opäť sa potvrdzuje, že ľudia majú krátku pamäť. Preto môže strašiť Ficom a zároveň zamlčiavať, že na súčasnej mizérii má leví podiel práve on. Vyznieva to, ako keď zlodej kričí – chyťte zlodeja!
Keď Igor Matovič vyhlasuje, že „Slovensko sa rúti do pekla“, lebo Robert Fico po voľbách získa ústavnú väčšinu, je to smutno-smiešne. Smutné preto, lebo takýto scenár je dosť možný, smiešne preto, lebo k tomu rozhodujúcou mierou prispel práve on.
Politickú scénu na Slovensku ovládli pravicoví aj ľavicoví populisti. Kam len oko dohliadne, všade sú partaje, ktoré nemajú so serióznou politikou nič spoločné. Síce aj predtým tu existovali nesystémové strany, lenže teraz sa ich diapazón značne rozšíril a postupne sa stávajú súčasťou mainstreamu. Rozdiel je v tom, že kým v minulosti s nimi nebol nik ochotný vládnuť, v súčasnosti bude takmer nemožné, aby bez ich podpory niekto zostavil kabinet.
Hoci politika na Slovensku pripomína skôr cirkus, je šťastím v nešťastí, že nemáme takých ideológov, ako sú Viktor Orbán či Jaroslaw Kaczynski, ktorí by krajinu premenili na svoj obraz a demokraciu pretvorili na akýsi paškvil.
Čítajte viac Matovič predpovedal výsledok volieb. Straší Slovensko pred Ficovou ústavnou väčšinouČi už sa za tým skrýva neschopnosť, lenivosť alebo čokoľvek iné, slovenská „provinčnosť“ sa v tomto prípade ukazuje byť našou výhodu. Pretože doteraz platilo, že politici, aj keď pred voľbami používali radikálnu rétoriku a ľudí strašili, nikdy nezašli za pomyselnú červenú čiaru.
Je prirodzené, že vzhľadom na to, čo naznačujú aktuálne prieskumy, existuje obava, či sa podľa vzoru Poľska a Maďarska nerozhodnú túto „chybu z minulosti odčiniť“. Bude tragikomické sledovať, ako sa populisti rôznych odtieňov budú obviňovať z toho, kto je väčšou hrozbou pre demokraciu.
Už aj v minulosti sa v diskusiách objavovali paralely so situáciou vo Weimarskej republike, no teraz sú skutočne namieste. Spoločnosť je polarizovaná, ľudia sú z politiky unavení, nikomu neveria a majú hlboko do peňaženiek, keďže nastal rekordný prepad reálnych miezd. Proste ideálne predpoklady pre nástup totality.
Podobne ako vtedy, keď si vyberali medzi hnedou a červenou totalitou, pričom demokratický stred bol slabý, aj teraz vidíme, že demokratická alternatíva je veľmi slabá.
Nemožno však viniť iba populistov, že prevzali iniciatívu, treba sa pýtať aj politikov, ktorí sa označujú za demokratov, prečo sú takí pasívni a neposkytujú voličom dôveryhodnú alternatívu.
Pretože keď ľudia vidia, ako sa Eduard Heger snaží „posilniť“ svoju stranu takými akvizíciami ako sú Lucia Ďuriš Nicholsonová či Dorota Nvotová, tak si musia povedať, že to nemôže myslieť vážne a iba potvrdzuje, že takíto ľudia, hoci sa tvária seriózne, nemajú v politike čo hľadať. <pe>