Ticho pred búrkou. Preferencie sa budú ešte dramaticky meniť

Podľa očakávania predseda NR SR Boris Kollár vyhlásil v piatok 9. júna termín predčasných volieb na 30. septembra. Nič mimoriadne sa nestalo, až na jednu vec. Spájaniu menších pravicových strán do jedného bloku je nadobro koniec.

09.06.2023 19:30
debata (70)

Väčšinu voličov to vôbec netrápi, no malo by. Môže to mať fatálny dopad na výsledky volieb a budúcnosť Slovenska. Menšie pravicové strany vzdali boj o víťazstvo vo voľbách. Nepostavia akcieschopný politický blok voči Smeru a Hlasu ako v posledných voľbách v Česku Spolu proti strane ANO vtedajšieho premiéra a miliardára Andreja Babiša. Pravica sa tak zmierila s tým, že o post premiéra zabojuje Robert Fico a Peter Pellegrini. To je dôležité posolstvo.

Do 2. júla je možné ešte sa personálne zlúčiť na jednej kandidátke, takže nepredbiehajme. Aj s kompromisom úplne nového charizmatického lídra, ktorý by mohol dvom bývalým smeráckym expremiérom konkurovať. Bude veľa záležať od skúseného politického harcovníka Mikuláša Dzurindu. Ten opätovne vstúpil do politiky, aby pravicu spájal, vybudoval novú silnú stranu po vzore SDKÍ, nakoniec pravicu roztrieštil a vniesol iba chaos.

Až trápne pôsobia Dzurindove vyhlásenia zo začiatku roka, že skrýva v talóne mladé politické supertalenty, o ktorých ani po polroku verejnosť nič netuší.

Od toho, koľko pravicových hlasov nakoniec prepadne, bude mať zásadný vplyv na kreovanie budúcej koalície. Stále je v hre viacero variantov. Pravica má stále šancu zostaviť vládu bez Smeru, Hlasu a Republiky. V stávke je aj koalícia Smeru, Hlasu, Sme rodina, respektíve Republiky. Alebo posledná možnosť, ktorá sa spomína na najčastejšie, s kým zostaví vládu Peter Pellegrini. Bude to s PS, SaS, KDH a Demokratmi?

Nuž všetko bude závisieť najmä od toho, koľko percent si strany „vyboxujú“ vo voľbách. A keďže viaceré sa pohybujú tesne nad pásmom „zvolenia“, musíme očakávať tvrdý konkurenčný boj s viacerými prekvapeniami.

Na koni sa cíti predseda PS Michal Šimečka, strana momentálne atakuje 15 %. V televíznej diskusii sa nechal počuť, že v hodnotových otázkach (registrované partnerstvá) ustúpi v budúcej koalícii ten, kto bude mať menšiu váhu – na mysli mal momentálne šesťpercentné KDH. Zvláštny postoj liberála z pozície sily práve v otázke menšinových práv a tolerancie.

No je fakt, že smerovanie Slovenska bude skutočne závisieť od toho, koľko percent získa tá či oná pravicová strana, lebo taká bude jej sila v prípadnej koalícii pod Pellegriniho vedením.

PS by sa nemalo príliš radovať. Preferencie im začali stúpať po septembrovom odchode SaS z vlády. Ako ich ľahko získali, môžu ich aj ľahko stratiť. Veď v minulých voľbách aj so Spolu nezískali ani sedem percent. Ich nudné tlačovky plné fráz a chabých riešení, ktoré oslovujú fanúšikovskú bublinu, no vôbec nezaujímajú širšiu masu voličov, veštia skôr osud Siete v roku 2016 a Za ľudí o štyri roky neskôr.

Naopak priami konkurenti – SaS a Demokrati – priberajú expertov, známe mená i celebrity po vzore OĽaNO (Matovičove personálne “atómovky“). Až trápne v tomto smere pôsobia Dzurindove vyhlásenia zo začiatku roka, že skrýva v talóne mladé politické supertalenty, o ktorých ani po polroku verejnosť nič netuší.

Do júlového uzavretia kandidátok ešte môže dôjsť prekvapeniam, no neočakávajme žiadne veľké presuny v preferenciách. Tie určite nastanú, až neskôr, lebo kampaň ako v minulosti nenechá kameň na kameni.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #preferencie politických strán #Progresívne Slovensko #Michal Šimečka #volebná kandidátka #predčasné voľby 2023