Aj jej muselo byť vopred jasné, že sťažnosť nebude úspešná. Ak by totiž sporný paragraf obmedzoval súdnu moc či nebol v súlade s medzinárodnými dohovormi, už dávno by bol napadnutý. Ba je otázne, či by vlastne vznikol a bol schválený. Diskutabilná aplikácia a optimálnosť právneho predpisu je totiž niečo iné, čo skonštatoval aj ÚS.
Áno, časté a nadmerné využívanie paragrafu generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom v spoločensky citlivých kauzách vyvoláva oprávnené otázky. Najmä v prípadoch, keď o väzobnom stíhaní už rozhoduje súd. Nezasahuje generálny prokurátor do právomoci sudcu? No nemal by generálny prokurátor okamžite zasiahnuť, keď vidí, že polícia pri vyšetrovaní išla svojvoľne nad mieru zákona?
Hoci veľkú časť verejnosti pobúrilo zastavenie stíhania v prípadoch viacerých vplyvných podnikateľov a politikov, vec má aj druhú stránku. Neboli viaceré prípady zámerne pritiahnuté za vlasy, či už políciou, alebo špeciálnou prokuratúrou?
Pretože práve jej činnosti sa prevažne týkala Žilinkova aplikácia trišesťtrojky. Nielen on, ale v každom právnom štáte by boli veľmi obozretní, keby na čele Úradu špeciálnej prokuratúry stál vládnymi politikmi zvolený bývalý politik, exminister vnútra a spravodlivosti, bývalý advokát figurujúci vo viacerých citlivých kauzách, ktorý získal za pokútnych podmienok bezpečnostnú previerku (ako poradca ministra), a jeho politická budúcnosť pri jeho ambicióznosti by bola otvorená.
To neznamená, že paragraf 363 by nepotreboval úpravy. Aspoň rozhodnutia jednej osoby – generálneho prokurátora – by nemali byť konečné, ale mali by podliehať „prevereniu“ kolektívneho orgánu ako pri verdiktoch súdov.