Z kresla slovenského ministra zahraničných tak odchádza Ján Kubiš, ktorý mieri do Ženevy na post predsedu Hospodárskej komisie OSN pre Európu. Nahradí ho Miroslav Lajčák, doteraz vysoký predstaviteľ Organizácie Spojených národov a osobitný vyslanec EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. V osobe šéfa diplomacie bude mať slovenská zahraničná politika kontinuitu založenú na skúsenostiach.
Lenže Lajčák si určite uvedomuje, že kontinuita je aj v inom. V premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý viac ráz nemal na medzinárodnom fóre problém vystupovať chvíľu ako šéf Smeru a chvíľu ako predseda vlády. Nie vždy v týchto úlohách hovoril to isté. Zahraniční partneri si zase neboli vždy istí, kto to vlastne hovorí. Teraz to bude musieť vysvetľovať Lajčák.
A bude musieť vysvetľovať napríklad aj to, prečo sú na Slovensku pri moci zase osoby z čias spred spomenutých viac ako desať rokov. Ľudia novej americkej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej, ktorí na obdobie vlády Vladimíra Mečiara nespomínajú v dobrom, sa na to pýtať budú. Určite sa nevyhne ani objasňovaniu postoja ku Kosovu a otázke, či ho Slovensko uzná.
Pre Slovensko je veľmi dobré, že Lajčák bude v týchto diskusiách vystupovať ako človek, ktorého slovo vo svete zaváži. Preto si ho Fico vybral. Pre Slovensko aj Lajčáka by však bolo ešte lepšie, keby bol ministrom vlády a koalície, ktorej kroky nebude musieť vysvetľovať tak často.