Kampani od začiatku chýba to najpodstatnejšie – boj. Polemika. Zrážka svetonázorov, presvedčení, ideí. Mimochodom, kampaň znamená v doslovnom preklade zápas… Gašparovič sa napriek (zdanlivej) sile a prevahe správa ako zbabelec. Vyhýba sa televíznemu duelu s Radičovou. Odmieta poskytnúť rozhovory pre mienkotvorné denníky (prípustné sú len otázky a odpovede cez e-mail). Neponúka témy a názory, ktoré by stáli za reč. Opatrná je aj Radičová. S kritikou prezidenta a vlády je zdržanlivá. V nádeji, že tým osloví Ficových voličov. Martináková je síce bojovne naladená, ale nezaujímavá. Mikloško by bol zaujímavý, keby nebol unavený. Melník je nezvestný…
Pri takom „nasadení“ je celkom prirodzené, že najčítanejšie správy z kampane sú tie o hackeroch. A o biskupovi Balážovi.
Inak, hackeri predviedli nielen drzosť a iróniu, ale aj pozorovací talent. Výstižne naznačili to, čo si kandidáti nedokážu navzájom vykričať sami – ako úboho vyzerajú motívy prezidentského „boja“. Víťazstvo Gašparoviča je v záujme sponzorov Smeru a HZD – podnikateľov Poóra a Širokého. Radičovú musel do ringu posotiť Dzurinda. Aby ju zamestnal mimo SDKÚ. Za nasadením Martinákovej cítiť podporu prezidentových mužov. Jedným z nich je (bol) aj jej manžel Bednár. Donedávna slúžil prezidentovi Gašparovičovi. Dnes slúži podnikateľovi Kmotríkovi. Priateľovi Slobodného fóra…
Zaujímavý bol aj vstup biskupa Baláža do neoficiálnej časti kampane. Povrchné politické témy na okamih vytlačila hlbšia filozofická polemika – otázka, či je morálka relatívna, daná spoločenskou dohodou, alebo absolútna a nemenná, daná Zákonom. Teda: či mohol byť holokaust (alebo kanibalizmus) kedysi a kdesi morálny… Táto stará téma sa však akosi neujala. Asi bola príliš ťažká.
Samozrejme, je otázne, či hackeri nezašli za hranicu Trestného zákona a cirkev za hranicu svojho poslania. Isté však je, že jedni aj druhí zašli za hranicu možností „prezidentov“. Voľne pohodených na okraji kampane.
