Najmä pravicovo orientovaní voliči majú v rukách silné karty. Iba malé odklony v preferenciách môžu dramaticky zmeniť počty budúcich poslancov. Neistý je osud Demokratov. Ich účasť v Národnej rade môže úplne zmeniť pôdorys budúceho zloženia parlamentu.
Demokratom chýba dvadsať až tridsať tisíc voličov. Pritom nerozhodnutých sú stovky tisíc. Ak veľká časť váhajúcich pravicových voličov alebo nepevne rozhodnutých pre PS, zvlášť tých, ktorí boli ešte začiatkom jari fanúšikovia hegerovcov, to hodí nakoniec Demokratom, môže sa stať pravicová vláda realitou. Aj bez Hlasu. Prečo?
Stále uvažujeme iba v intenciách väčšinovej vlády, no zabúdame, že v hre je aj menšinová vláda. Najmä ak si uvedomíme, že žiadna pravicová strana si už nechce zopakovať vládnutie s nepredvídateľným Igorom Matovičom. Zároveň šéf OĽaNO si zatvoril bránu do akejkoľvek koalície ultimátnymi nezmyselnými požiadavkami. No nepovedal „B“: v prípade, že bude na výber medzi pravicou koalíciou a koalíciou na čele so Smerom, so „zaťatými“ zubami bude náchylný na kompromisnú podporu menšinovej vlády, len aby sa nedostali k moci „mafiáni a zlodeji“.
V prípade, že stabilná pravicová koalícia nebude schodná, KDH môže dať prednosť konzervatívnemu Smeru a SNS pred „ultraliberálmi“ z PS a SaS. Ak KDH obsadí post ministra vnútra a „ochráni“ špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, kredibilita takejto koalície môže byť zachránená.
Okrem Demokratov a OĽaNO bude jazýčkom na váhach aj strana Sme rodina. Škandály okolo mileniek Borisa Kollára pošramotili jeho povesť. A jeho fanúšičky sa po rokoch od neho odkláňajú. Sme rodina má pritom veľký koaličný potenciál: je želanou nevestou do pravicovej vlády aj do koalície so Smerom, Hlasom a SNS. Hoci Kollár stále vylučuje spoluprácu s Robertom Fico, predsa len pri „ochrane rodiny“ a v boji proti „ideológii LGBTI+“ to vôbec nie je nepravdepodobné.
A druhým jazýčkom na váhach je Republika. Tej síce poškvrnenie reputácie predsedu Milana Uhríka v angažovaní sa v Dzurindovej SDKÚ pred 10 rokmi a dvojky kandidátky Miroslava Suju v zelených a „antirorbánovsko-sorovskom“ Moste-Híd až tak nepoškodil, no prieskumy ukázali, že nejaké šrámy Republika predsa len utrpela. Časť jej voličov môže preto na poslednú chvíľu dať prednosť SNS alebo „materskej“ Kotlebovej ĽS NS.
Hoci Peter Pellegrini jasne povedal, že s Republikou nikdy nepôjde do koalície, nie je opäť vylúčená menšinová vláda s toleranciou Republiky. Pre ľavicu to je nepredstaviteľné, až na jednu maličkosť. Keď v Taliansku vládne strana „rovnakej krvnej skupiny“ ako Republika – Bratia Talianska – a s premiérkou Meloniovou sa bežne stretávajú európski ľavicoví premiéri, prečo by pre Slovensko mali platiť iné pravidlá?
Republiku môže nahradiť KDH. V prípade, že stabilná pravicová koalícia nebude schodná, KDH môže dať prednosť konzervatívnemu Smeru a SNS pred „ultraliberálmi“ z PS a SaS. Ak KDH obsadí post ministra vnútra a „ochráni“ špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica (svojho bývalého podpredsedu), kredibilita takejto koalície môže byť zachránená.
Nerozhodnutí voliči alebo tí, ktorí ešte nie sú na 100 % rozhodnutí, majú momentálne v rukách veľkú moc. Akým smerom pošlú Slovensko v najbližších rokoch?