1. Smer presvedčivo zvíťazil
Najpodstatnejšia otázka ostatných dní, kto vyhrá voľby, je zodpovedaná. Z posledných prieskumov, ale aj z ankety Pravdy, ktorej za zúčastnilo viac ako 42 000 čitateľov bolo zrejmé, že na prvenstvo môžu reálne pomýšľať len dva subjekty – Smer a Progresívne Slovensko. Prezidentka Čaputová v predstihu deklarovala, že zostavovaním novej vlády poverí víťaza volieb, nech sa ním stane ktokoľvek. Aj z tohto dôvodu bol výsledok súboja dvoch favoritov kľúčový. Kampaň Smeru bola intenzívna, postavená najmä na vystupovaní jeho predsedu a premietla sa do trikrát vyššieho výsledku ako mala strana v prieskumoch po voľbách, ktoré nasledovali po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Pred troma rokmi odpisovaný Smer dokázal zmobilizovať voličov a vo voľbách presvedčivo zvíťaziť. Príčin je viacero a budú podrobené detailným rozborom, nedá sa však nespomenúť absolútne chaotické vládnutie predošlej garnitúry, ktoré strane pomohlo so vzkriesením.
2. PS zostalo za očakávaniami
Prieskumy vrátane exit pollov predpokladali, že PS bude mať skvelý finiš. Strane mali k víťazstvu pomôcť veľké mestá, či vysoká účasť voličov, aj tých zo zahraničia. Ukázalo sa však, že v tomto ohľade sa analýzy mýlili. Progresívci výrazne zaostali za očakávaniami a nepriblížili sa k hranici 20 percent, ktorej prekročenie im napríklad oba televízne povolebné prieskumy prisudzovali. Šimečka a jeho tím v porovnaní s predošlými voľbami síce dostali od ľudí viac ako dvojnásobný počet hlasov, dokonca predbehli Hlas, spokojnosť s týmto výsledkom však v strane nebude ani náhodou.
3. Kľúčový Hlas a SNS v parlamente
Úplne iná nálada panuje po voľbách v Hlase. Sociálni demokrati sa síce ešte pred niekoľkými mesiacmi tešili z 22-percentnej podpory voličov, no v prieskumoch odvtedy neustále klesali najmä kvôli nadpriemernej aktivite programovo blízkeho Smeru. Pád preferencií počas nevýraznej kampane sa však Pellegriniho partii podarilo zastaviť a volebný výsledok na hranici 15 percent je pre ňu úspechom. Znamená tiež, že bez podpory tejto strany reálne žiadna vláda vzniknúť nemôže, čo nie je najhoršia vyjednávacia pozícia.
Minimálne rovnako spokojní môžu byť aj v SNS. Dankovi stávka na radikálnejší slovník i zostavu kandidátky vyšla a vracia sa späť do parlamentu. A možno nielen tam, ale aj do vlády, kde stranu jej predseda už pár hodín po voľbách videl.
4. Republika a Sme rodina padli
Ak treba pomenovať porazených predčasných volieb, nie je možné sa vyhnúť stranám Republika a Sme rodina, ktoré ostali pred bránami parlamentu. Špeciálne pre odídencov od Kotlebu, ktorí fašistický slovník nahradili podporou SNP, musí byť volebný výsledok šokom.
Sme rodinu zasa dobehli trestné stíhania jej nominantov, Kollárove aféry s bitím partneriek, či nenaplnené sľuby o masívnej výstavbe nájomných bytov. Predsedovi strany vôbec nevyšli ani predvolebné debaty, v ktorých ho do defenzívy dokázal dostať aj Andrej Danko. Pre obe strany a aj ich predstaviteľov by tieto voľby mohli znamenať definitívny koniec v politike. Zatiaľ s výnimkou Uhríka, ktorý našu krajinu bude aj naďalej zastupovať v európskom parlamente.
5. Vláda môže vzniknúť rýchlo
Napriek tomu, že v parlamente sedieť budú a niektoré získali ešte viac hlasov ako sa predpokladalo, voľby sú prehrou pre prozápadne orientované strany ako PS, OĽaNO, KDH a SaS, ktoré majú dokopy len 71 mandátov. A rovnako aj pre ich voličov.
Naopak, blízko k zostaveniu novej vlády má Smer, ktorému stačí presvedčiť Pellegriniho a Danka. Koalícia troch strán by disponovala 79 poslancami a dá sa predpokladať, že bude mať výrazne odlišný pohľad na zahraničnú politiku, obzvlášť na vojenskú pomoc Ukrajine. Vychádzajúc z doterajších vyjadrení, môžeme očakávať revíziu prebiehajúcich trestných stíhaní či činnosti Špeciálnej prokuratúry.
Teoreticky by mohla vzniknúť aj koalícia PS, Hlasu, KDH a SaS, ktorá by sa opierala o podporu 82 zákonodarcov. Šanca na jej vznik príliš reálna nie je, pretože Pellegrini, ktorý si nemôže dovoliť ísť proti náladám v predstavenstve strany, už počas volebnej noci opakovane potvrdil, že najviac by mu vyhovovala spolupráca s Ficovým Smerom. Uvedená kombinácia síce dáva Hlasu možnosť klásť si viac požiadaviek, i keď na premiérsku stoličku pre Pellegriniho to môže stačiť len sotva. Ani pozícia predsedu parlamentu však nie je na zahodenie.
Aké zloženie bude mať nová vláda sa ukáže, isté je, že k urnám prišlo viac ako 68 percent voličov, čo predstavuje najvyššiu účasť od roku 2002. Ani ich zodpovednosť však nemení nič na skutočnosti, že po plebiscite ostáva krajina mimoriadne názorovo rozdelená. Politickí lídri by to mali brať na vedomie v maximálnej miere a priepasť neprehlbovať. Pri poznaní reálií slovenskej politiky je však viac ako náročné si to predstaviť.