Pikantné je načasovanie. Tesne po voľbách. Zdá sa, že dátum bol vopred dohodnutý. Ak by sa kontroly zaviedli pred voľbami, nahralo by to na smeč Smeru a extrémistickým stranám. Zároveň do poľských volieb zostávajú necelé dva týždne a vládna strana PiS má ešte čas ukázať, že proti migrantom – ktorých je neúrekom aj v Poľsku – koná rázne. O načasovaní musela vedieť aj slovenská vláda, a možno práve ona zavedenie odďaľovala.
Nehádžme vinu však na policajného prezidenta, ktorý nevedel, čo má robiť. On mal dostať „usmernenia“ od svojho ministra. Lenže my ministra vnútra nemáme, Ivana Šimka vypoklonkoval zo stoličky práve Hamran za asistencie premiéra a prezidentky.
Zaráža ešte niečo. Ódor i policajný prezident neustále zdôrazňovali, že migranti prúdia do Nemecka a my im v tom nemáme brániť. Nech len idú, čo najrýchlejšie. To, že Nemecko praská vo švíkoch, nevie, kam z konopí, im akosi neprekáža. Kde zostala európska solidarita?
Prísne kontroly a zadržiavanie migrantov v centrách nie sú samoúčelné: radikálne spomaľujú a oslabujú veľtok migrantov (mnohých odrádzajú). Je to určitá forma prerozdelenia migrantov. Samozrejme, mohutnejúcu nelegálnu migráciu nevyriešia kvóty či kontrola hraníc, ale iba spoločná ochrana na vonkajších hraniciach EÚ, boj s pašerákmi a programy legálnej migrácie (pre určité profesie). No to si vyžaduje spoločný európsky prístup.
Sklamanie je o to väčšie, že Nemecko i ostatné západné krajiny nechala v štichu práve „progresívna“ vláda, ktorá sa hlási k európskej spolupráci, jednote a tolerancii, i prezidentka hlásajúca solidaritu. Teraz za ich nezáujem i aroganciu zaplatíme my všetci.