Skrátka si „niekto“ povedal, že sa potrebuje rýchlo dostať do Chorvátska (pravdaže, taxíkom, načo sa trepať hodiny v aute alebo si v predstihu kupovať lacné letenky), a tak naštartoval motory a odletel. Pre chorvátske úrady udalosť celkom nepochopiteľná, ale na Slovensku normálna. A tak ako v iných aférach ani pri tejto nie je Slotova prítomnosť dokázateľná.
Je to podobné, ako keď sa „ktosi“ podpisoval na prezenčné listiny v parlamente namiesto predsedu SNS zaneprázdneného inými povinnosťami než zastupovanie ľudu a schvaľovanie zákonov. Je to podobné, ako keď sa Slota skromne priznáva k jednému zlacnenému lietadlu, motorke či autu. V skutočnosti však využíva mnohonásobne bohatší letecký a vozový park, ktorý opäť vlastní „ktosi“ iný – osoby, ktoré mu autá či lietadlá iba požičiavajú… (Mimochodom, už samotné lietanie, jazda na drahých autách či plavba na jachte vyžadujú nemalé náklady a dajú nepochybne zabrať aj dlhoročnému verejnému funkcionárovi.) A do tretice, je to podobné ako firmy, ktoré vlastní „ktosi“ iný, no Slotov vplyv v nich je zjavný.
Je málo pravdepodobné, že Slota sa dostane k vládnej moci aj po budúcich voľbách. Aj keď výhrady eurosocialistov dávno utíchli (iba čo potvrdili ohybnosť postojov podobných európskych politických zoskupení), predsa len si zrejme máloktorý politik trúfne zopakovať dobrodružstvo vládnutia so SNS. S najväčšou pravdepodobnosťou Slota z politiky odíde, alebo skôr elegantne odletí. Bez pasovej či akejkoľvek inej kontroly. Majetok, ktorý (ne)vlastní, mu ostane. A slovenskému politickému prostrediu ako dedičstvo ostane latka slušnosti a kultúrnosti postavená poriadne nízko.