Už v minulosti ukázal, že keď mu pretečie pohár trpezlivosti, vie byť voči svojim koaličným partnerom nekompromisný. Pri kauze nástenkový tender odvolal „šmahom ruky“ Mariana Janušeka a následne aj Igora Štefanova, ktorí v nej boli zapletení. Pritom SNS vtedy získala 11,7 % hlasov a mala 20 poslancov.
Za normálnych okolností by nemal problém bez mihnutia oka „obetovať“ aj Rudolfa Huliaka. To je najmenej… Napokon nejde o jeho človeka, ale o nominanta päťpercentnej SNS, o ktorej vie, že bude tancovať tak, ako on bude pískať.
Lenže budúca vláda sa opiera iba o krehkú väčšinu 79 poslancov, pričom Andrej Danko nevie garantovať, že všetci zostanú „verní“ až do konca volebného obdobia. To značne mení situáciu.
Fico nechce hneď na začiatku ísť na hranu, aby si do budúcnosti nepohneval svojho koaličného partnera, tak musí konať rýchlo, ale zároveň to musí naoko vyzerať, že on by Huliaka chcel, len „zlá prezidentka“ mu v tom bráni.
Zdá sa, že aj v SNS, napriek siláckym rečiam, sú dostatočne flexibilní, aby podľa potreby vedeli zmeniť názor.
Poslanec Tomáš Taraba už v nedeľu naznačil, že ministrom životného prostredia by sa mohol stať on a zdá sa, že všetko je na dobrej ceste, pretože v utorok by sa podľa jeho slov mali rokovania uzavrieť a SNS už avizovala aj tlačovú konferenciu, na ktorej by verejnosť mala informovať o výsledku.
Nedajme sa preto zmiasť. Hoci pred Prezidentským palácom sa uskutočnila demonštrácia na podporu nominácie Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia, ktorú zorganizoval o. i. aj Ľuboš Blaha, je to len krycí manéver, pritom celá kauza bola z pohľadu Smeru len búrka v pohári vody.