Samotný Fico už viackrát povedal, že vláda to nebude mať ľahké, keďže krajina sa nachádza v žalostnej ekonomickej situácii. Ak nechce doviesť Slovensko na psí tridsiatok, nebude môcť rozdávať rôzne balíčky tak ako v minulosti (napokon, v miere populizmu ho bezpochyby tromfol aj samotný Matovič, čoho neblahé dôsledky teraz žneme). Navyše, otázka nestojí tak, či sa od nového roka zvýšia ceny energií, ale o koľko. Hoci národu nik nesľubuje „krv, slzy a pot,“ faktom je, že nás čakajú krušné časy.
Vláda preto bude musieť prichádzať so zástupnými problémami, ktoré prekryjú každodennú neradostnú realitu. V súčasnosti sa núkajú dve témy: migranti a vojna na Ukrajine. Obe témy polarizujú spoločnosť, no priaznivcov vládneho tábora dokážu udržať „vo vare“, čo šikovný politik, akým Fico bezpochyby je, dokáže využiť.
Navyše, predchádzajúca úradnícka vláda sa síce tvárila, že migrácia nie je problém (keďže Slovensko je len tranzitnou krajinou), no vzhľadom na to, že napr. v Nemecku, ale aj v iných západoeurópskych krajinách sa táto téma ukazuje ako kľúčová, bude si vyžadovať nový prístup. Povedať si – však nech si idú, už nebude udržateľným riešením. Je evidentné, že značná časť migrantov nehľadá politický azyl, to by zostali hneď v Maďarsku, resp. u nás, kde im žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Keďže všetci unisono hovoria, že chcú ísť do Nemecka, ide o ekonomickú migráciu. Fico preto nebude mať až takú ťažkú robotu, lebo atmosféra v celej Európe sa oproti r. 2015 výrazne zmenila. A on sa na tejto vlne bude môcť poľahky zviesť.
Zaujímavé bude sledovať, ako sa podarí pretaviť do praxe aj premiérov prísľub, že bude podporovať nulovú vojenskú pomoc Ukrajine. Ono sa to ľahko povie, keď už sme Ukrajincom dali takmer všetko, čo sme mali, a vojenské sklady sú takmer prázdne. Ale nech skúsi prísť do niektorej zo zbrojárskych fabrík, ktoré sa po rokoch útlmu konečne rozbehli a povedať: „Vážení, končíme, lebo ja chcem mier!“ Asi by sa veľmi rýchlo porúčal… Vzhľadom na to, že zbrojovky sú najmä na Považí, kde získal Smer značnú podporu, tak táto možnosť zostáva čisto teoretická. Navyše, zbrojárske firmy už majú zakontrahované zmluvy, čiže meniť ich by bolo veľmi ťažké.
Čakajú nás krušné časy. Vláda preto bude musieť prichádzať so zástupnými problémami, ktoré prekryjú každodennú neradostnú realitu.
Jediné, čo Ficovi reálne zostáva, je uplatňovanie práva veta v zahraničnopolitických otázkach na európskej pôde. Spolu s Viktorom Orbánom tak napr. môžu blokovať prípadné ďalšie kolo sankcií voči Rusku a pod. Túto agendu potom bude môcť symbolicky „speňažiť“ na vnútropolitickej scéne.
Otázne je, ako dlho bude táto taktika udržateľná. Ak dôjde k nejakým excesom na domácej scéne, Európska komisia má svoje páky, ako môže členské krajiny prinútiť začať sa správať zodpovedne. Maďarsko a Poľsko o tom už vedia svoje. Možno to časom zistí aj Fico…