Pri oslavách 9. novembra sa často zabúda na to, že sa tu presadil aj druhý, rovnako silný princíp – princíp prirodzeného (pozitívneho) nacionalizmu. Nacionalizmus sa ukázal ako dominantná hybná sila modernej politiky. A moderných dejín.
Pád Berlínskeho múru neviedol len k zrúteniu komunizmu, ale aj k zjednoteniu nemeckého národa. Pre Britániu, Francúzsko a Sovietsky zväz to bolo ešte koncom roka 1989 neprijateľné, ale… Národný pohyb bol silnejší ako odpor veľmocí. Volanie po slobode jednotlivca sa zákonite spojilo s volaním po slobode (a suverenite) národa. Výsledkom bolo zjednotenie Nemecka, rozdelenie Česko-Slovenska, rozklad Sovietskeho zväzu. A občianska vojna v Juhoslávii, z ktorej vzišli tri funkčné národné štáty a jeden nefunkčný mnohonárodný štát (Bosna a Hercegovina). Základom svetového poriadku sa opäť stali národné štáty. A ich záujmy.
Komunizmus bol mimoriadne silným (a nákazlivým) pokusom odstrániť prirodzený, nedokonalý poriadok – a nahradiť ho „dokonalým“. Z mapy sveta chcel vymazať národy, náboženstvá, Boha, tradičné hodnoty… Národné záujmy mali nahradiť triedne záujmy a triedny boj (ktorý mala časom prekonať beztriedna spoločnosť). Tento pokus zlyhal. Ale nevyhynul…
Marxizmus sa nenápadne (a často aj nevedome) pretavil do architektov „globálneho liberalizmu“. Beztriednu komúnu mala nahradiť globálna liberálna spoločnosť. Ohlásil sa – už znova – koniec dejín (Fukuyama). Opäť sa začali spochybňovať národy, náboženstvá, rodové rozdiely, tradičné manželstvá, staré hodnoty… V mene novej, otvorenej, multikultúrnej liberálnej spoločnosti. Postavenej na kulte jednotlivca, oslobodeného od ,,starých väzieb".
Nakoniec sa aj táto vízia ukázala ako utopická. Nová liberálna forma sa nedá udržať bez starého obsahu – bez národa, bez náboženstva a morálky, bez konfliktov. Bez spoločenstva a jeho tradičných noriem a „právd“, ktoré nám dávajú identitu. Nie globálnu, ale výnimočnú.
Pred dvadsiatimi rokmi padol v Európe komunizmus. Očakávania nového globálneho poriadku a novej globálnej spoločnosti sa však (našťastie) nenapĺňajú. Svetom dnes hýbu tie isté „staré“ princípy, záujmy – a národy – ako 9. novembra 1989.