Akcia sa totiž odohrala práve počas 48-hodinového časového intervalu pred župnými voľbami. Teda v čase, keď zákon zakazuje predvolebnú agitáciu kandidátov na mítingoch či v médiách. Verejnosť pritom mohla jasne vidieť, ako vládni politici potľapkávajú po pleciach „svojich“ županov a „svojich“ kandidátov krátko predtým, ako sa budú usilovať o priazeň občanov sporadicky sa trúsiacich do prázdnych volebných miestností.
Je známe, že stavanie a otváranie diaľnic na voličov spoľahlivo zaberá. (I keď nie vždy – HZDS svojho času nepomohlo, ani keď prišli nedostavané autostrády otvoriť hviezdy svetového formátu, napríklad modelka Claudia Schifferová…) Porušenie volebného moratória takisto nie je novinkou. Nejde možno o taký ťažkotonážny prípad, aký sa odohral pred parlamentnými voľbami v roku 1994, keď verejnoprávna STV odvysielala škandalóznu reportáž o tom, ako Mečiarovi neumožnili voliť… Na druhej strane však odvtedy ubehlo pätnásť rokov. A na čele vlády stojí premiér, ktorý si ako opozičný politik vybudoval svoju kariéru a popularitu na striktnom vzťahu k paragrafom.
Zdá sa, že dnes je to inak. Veď nedávno sa premiér napríklad verejne pochválil, ako počas pracovného dňa vyrazil do nitrianskeho regiónu podporiť svojich kandidátov. Pritom je známe, že ak politik (platený daňovými poplatníkmi) využíva svoju funkciu a pracovný čas na stranícke ciele, ide o neférové zvýhodnenie úradu (takýto termín sa oficiálne zaviedol aj v metodike volebného monitoringu).
Okrem nových diaľničných úsekov či pruhov teda Ficova vláda úspešne vybudovala aj obchádzku predvolebného moratória. A tiež ďalší kus cesty k porušovaniu či neférovému ovplyvňovaniu pravidiel volebnej súťaže.