Podobné úvahy by sa dali označiť za špekulácie, pokiaľ by Ficova návšteva Moskvy priniesla zásadné a hmatateľné výsledky. Predovšetkým v podobe aspoň akej-takej záruky, že sa nebude opakovať plynová kríza z januára tohto roku. Nič také si však Fico nepriniesol a ani priniesť nemohol. Pretrváva problém s nespoľahlivou Ukrajinou ako štátom, cez ktorý prechádzajú dodávky plynu smerujúce na Slovensko. A ktorý má stále problém s platobnou neschopnosťou. Rovnako však pretrváva aj snaha Ruska vťahovať do problému iné štáty a stavať ich do pozície rukojemníka. Potvrdzuje to aj Putinova výzva krajinám Európskej únie, aby Ukrajine požičali peniaze.
Za týchto okolností mohol Fico v Moskve akurát chlapsky pripomenúť, že Slovensko má s Gazpromom kontrakt na dodávku 6,5 miliardy kubíkov plynu ročne a chce, aby bol kontrakt „splnený do poslednej bodky“. A Putin na revanš rovnako otvorene vystríhal Fica, že problémy „môžu nastať“. Jediným posunom je teda včasná komunikácia – varovný signál, že sa Rusi chystajú zavrieť kohútik. To však vyplýva z Dohody o systéme včasného varovania, ktorú Rusko podpísalo s Európskou úniou.
Čo teda odpovedať, keď sa občania v januári pri studených radiátoroch a v nefungujúcich fabrikách budú pýtať, čo robil ich premiér v novembri? Okrem svojského spôsobu, akým si pripomenul výročie nežnej revolúcie, priniesol do Moskvy ďalšie ubezpečenie, že práve sem (S)smerujú jeho politické sympatie. A ako odpoveď na ne si zasa odniesol priateľské uistenie, že ak aj budú Slováci bez plynu opäť mrznúť, aspoň sa o tom včas dozvedia.