Ako ináč možno nazvať svojvoľné manipulovanie so súkromným majetkom (ktorým je aj batožina na letisku) občana Slovenskej republiky orgánmi štátnej moci? Aký zákon alebo súdne nariadenie má polícia k dispozícii, aby ju oprávňovali bez vedomia občanov zasahovať do ich ľudských práv? Občanov, ktorí nespáchali žiadny trestný čin a „previnili“ sa iba tým, že cestujú. Podľa doterajších vyjadrení takéto „cvičenia“ boli dokonca bežné.
Výhovorka, že podobné praktiky sa dejú aj v iných krajinách, nemôže obstáť, navyše aj tam čelia zodpovední ostrej kritike. Často ruka v ruke s politickou, neraz i trestnou zodpovednosťou.
Napriek medzinárodnému škandálu je v najvyšších kompetentných kruhoch na Slovensku ticho. Minister vnútra Kaliňák komunikuje len cez hovorcu, mlčí policajný šéf Packa, mlčí premiér Fico, mlčí prezident Gašparovič a mlčí aj opozícia. Najvyšší predstavitelia celú vec nechali na šéfovi hraničnej a cudzineckej polície a potrestaný má byť podľa predbežných stanovísk iba policajt, ktorý pochybil. Priama zodpovednosť je zaiste na jeho pleciach, no určite nekonal z vlastnej iniciatívy. Úlohu musel dostať rozkazom a na základe nariadenia z vyšších miest.
„Vykonávateľ“ bude potrestaný, zatiaľ čo „objednávateľ“ zostane čistý ako ľalia. Vyvodzovanie zodpovednosti na slovenský spôsob. Utrpel by vari Robert Kaliňák na vlastnej hrdosti, ak by sa postavil, priznal chybu, ospravedlnil sa a občanovi, ktorému sa stala ujma, ponúkol odškodnenie? Ospravedlnil sa nielen írskym partnerom, ale všetkým občanom Slovenskej republiky za poškodenie jej mena v zahraničí. Pričom na domácej scéne má na rováši už niekoľko vážnych prešľapov. A žltá karta je málo. Medzinárodný škandál si zasluhuje iba zastavenie činnosti.
A prehadzovanie viny do Dublinu už nie je ani smiešne. Ale vrcholne trápne. Trhavina jednoducho nemala čo robiť v batožine slovenského občana a už vôbec nemala opustiť slovenské územie.
Štátna moc a jej predstavitelia bohužiaľ na Slovensku stále nedorástli na to, aby vnímali občana ako slobodného človeka, partnera, svojho živiteľa. A nie ako nesvojprávnu bábku, s ktorou možno experimentovať a cvičiť, a ktorej jedinou povinnosťou je platiť dane, na nič sa nepýtať a hlavne nič nekritizovať.
