Premiér Fico stále trvá na svojom stanovisku, že s protestujúcimi z Únie autodopravcov Slovenska sa stretne len vtedy, keď prestanú protestovať. Tí však, naopak, neplánujú ustúpiť.
Verejné protesty, blokády, štrajky, sú udalosťami, ktoré slovenský občan v drvivej väčšine vída iba v správach zo zahraničia. Pri náture slovenského ľudu, na ktorom môžu mocipáni hoci aj „drevo rúbať“ a ani „necekne“, je verejné vyjadrovanie akéhokoľvek protestu skôr výnimkou. A ak sa už dáka hŕstka odvážlivcov či dáky jednotlivec nájdu, sú označení za platených agentov. Ako nebohý dôchodca Ťažiar.
Okrem iného dopravcovia žiadajú premiéra o úpravu cestnej dane či zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty. A hoci je pravda, že jeho vláda daň ani raz nezvyšovala, v kampani (v roku 2006), ešte ako opozičník, sa zaprisahával, že ju zníži.
V krajine, kde je zvykom mlčky znášať rany osudu a vrchnosti, musí mať niekto naozaj vážny dôvod na to, aby vyšiel do ulíc. A premiér v úlohe ochrancu ľudí by sa im mal venovať. Buď im vysvetliť, že sa veci majú inak, alebo prijať ich požiadavky.
Ale nie mlčať.