Stačí sa pozrieť na jazykovú úroveň reklám. Len máloktorý bilbord propagujúci napríklad nové obytné štvrte či priam megakomplexy dokáže správne a bez komplexov pomenovať aj názov ulice, kde sa reality nachádzajú. Záujemca sa tak dozvie, že správnym domovom je preňho „Hviezdoslavová ulica“, alebo, ak je mu milšia blízkosť prírody, tak radšej „Púpavova“ (zrejme pomenovaná podľa akéhosi Púpavu). Podstatné, pravdaže, je, aby bola výstavba „zahájená“.
Návštevníka reštaurácie nepochybne povzbudí do jedla, ak ho na jedálnom lístku osloví „pstruh na bilinkovom masle“. A aby sa k slovu dostala aj kultúra, v titulkoch k nemeckému filmu priamo na STV sa divák mohol dočítať, že hlavná hrdinka sedí v aute „v zadu“ a hrdina je nahnevaný „s časti“. Možno preto, že ho dievčatko pri vzájomnej prekáračke označilo za „ťarbáka“ a dokonca i „sikáča“. Nevedno, čo to je, ale istotne nejaká urážka ťažkého kalibru.
Problém môže byť aj so správnym prekladom – sólisti Alexandrovovcov boli na plagátoch propagovaní ako „Sergey“ či „Andrey“, no našťastie išlo napriek tomu o čistokrvných Rusov.
Ozajstné majstrovstvo v používaní jazyka však predvádzajú úradníci či právnici („touto zmenou došlo ku skomplikovaniu ocenenia tohto nepeňažného príjmu na uvedené účely“). Niekedy je problém pochopiť čo i len názov právneho dokumentu, nieto ešte jeho obsah. Preto sa nemožno čudovať, ak poslanci hlasujú iba podľa straníckych pokynov.
Politici vôbec majú zásadný problém s hľadaním správnych slov. Niekedy by aj politik chcel povedať „spravil som chybu“, ale namiesto toho z neho vyhŕkne „médiá a opozícia sa spikli proti vláde“. Na jazyk sa mu derie „nedodržal som sľub“, ale odrazu celý prekvapený počuje sám seba hovoriť „dosiahli sme historické úspechy“. Vraví si v duchu „to som si pekne nakradol“, ale jazyk melie „všetko som obetoval za národ“. Ibaže tento problém zrejme nesúvisí s čistotou jazyka, ale skôr morálky.